ZRKADLO Otec Slnko, Matka Zem, zo srdca Vás milujem! Vďačnosť k Vám prechovávam, za všetko čo od Vás mám. Pohár plný života, veru, je to dobrota! Nie vždy to takto bolo, srdce často boľavelo. Rozum stál nad skutkami, čo robili sme my sami. Ubližovať druhým ľahko, niesť dôsledky, to už ťažko... Prečo sa to všetko stalo? Čože nám to našepkalo? Do ucha čo počúvalo: Tamten zlý je... Pamätalo? A zatiaľ čo srdce spalo, "rozum" dnu to prepúšťalo. To on! Diabol to bol! Čo do ucha nám pošepol. To on, zlý je... Posol. To on vinu k nám priniesol. Nasypme mu do rán soli, jeho, nie nás, nech to bolí! Nefunguje svet náš takto, povedali naši Tatko: Za všetko si môžeš sám! Jaj! To nerád počúvam. Správna miera, slovo, čin, v Nebo Zem si premením. Ak aj chybu spravíme, poučme sa, nespime. Napraviť sa môžeme, hoc ťažko vstať zo zeme. Veď sme deti Matky Zeme, navzájom si pomôžeme! Prichádzajú nové zvesti, o dobrote, úprimnosti. Ľúbosť v srdci, rozum v hrsti, život v pravde, morálnosti. Ľudia cítia v morku kostí, je to cesta budúcnosti! Čo to z veršov vypadlo? Svet je veľké zrkadlo! --- bc19e86c2104070b10873488011de9da671e28180610c025931e45ee75006bc9