„Zákon je likvidačný, diskriminačný, neexistuje nikde v Európe. Prichádza v období, kedy sú Slovenské elektrárne na vrchole zadlženosti, ktorá ku koncu roku 2021 bola na úrovni 3, 8 miliardy eur. Od 1. februára tohto roku sme v tzv. technickom defaulte, čo znamená, že neplníme podmienky bankových úverov financujúcich bánk. Pomoc malo poskytnúť financovanie majoritným akcionárom, ktoré by sme v tomto prípade už nemohli očakávať,“ vyhlásil na tlačovej konferencii Branislav Strýček(generálny riaditeľ Slovenských elektrární).
Predstavenstvo a dozorná rada Slovenských elektrární jednohlasne, vrátane hlasov zástupcov štátu, schválili v januári tohto roka strategický plán na roky 2022 – 2026, v ktorom predpokladali čistý zisk 92 miliónov pre rok 2022 a 320 miliónov eur pre rok 2023. Zavedenie dane z tzv. nadmerného zisku, naopak, vyústi do čistej straty 72 miliónov eur v tomto a 161 miliónov eur v budúcom roku. „Nová daň vysoko prevyšuje predpokladaný zisk spoločnosti,“
- Zisk za rok 2022 je očakávaný vo výške 92 miliónov eur, no daň z tzv. nadmerného zisku by bola až 207 miliónov.
- V roku 2023 by predpokladaný zisk bol 320 miliónov, ale daň z tzv. nadmerného zisku až 608 miliónov eur.
V prípade prijatia tohto zákona bude spôsobená obrovská škoda štátu, ktorý je v elektrárňach menšinovým akcionárom, navyše sa vôbec nevyrieši situácia s cenou energií, pretože Slovenské elektrárne jednoducho nebudú schopné túto teoreticky vypočítanú nadmernú daň zaplatiť. V dôsledku tohto rozhodnutia ešte stúpnu ceny elektriny, nakoľko sa zastaví spúšťanie 3. bloku a dostavba 4. bloku Mochoviec.
Ešte minulý rok pomáhal minister Richard Sulík elektrárne zachraňovať pred veriteľmi. (Richard Sulík presadil zákon, aby sa v prípade bankrotu nemohla elektrární zmocniť ruská Sberbank – pozn. E.) Ako si vysvetľujete túto zmenu v prístupe?
Neviem. Úprimne povedané, nedokážem si to vysvetliť. Rozumiem situácii na trhu s energiami a dosahom na komerčných zákazníkov. No keby ministerstvo alebo vláda prišla za nami s týmto problémom, tak si myslím, že by sme boli otvorení hľadať riešenie – štandardným spôsobom, ktorý je bežný aj v iných krajinách. Viem si predstaviť napríklad nejaký dlhodobý model vo forme vyhradených dodávok elektriny pre ohrozené skupiny obyvateľov.
Novú daň prezentovali Sulík s Matovičom ako daň z nadmerného zisku, čiže bežný človek si pod tým predstaví iba nižší zisk, nie stratu. Ako vysvetlíte bežnému človeku, že firme zrazu hrozí bankrot?
Situácia je komplikovanejšia. Najskôr treba uviesť na pravú mieru, že to, že prišlo k nárastu cien elektriny a plynu, žiadnym spôsobom nezapríčinili Slovenské elektrárne. Je to dané celosvetovým vývojom na trhu s komoditami a emisnými povolenkami.
Po druhé – je potrebné si uvedomiť, a na to slovenská vláda často zabúda, že do tohto projektu sa investovalo takmer šesť miliárd eur. Najmä banky, ale aj akcionári očakávajú, že projekt bude mať adekvátnu návratnosť. Museli investovať vysoké finančné prostriedky. Áno, náklady na výrobu elektriny sú nízke, ale tých šesť miliárd eur treba vrátiť. To znamená, že každý rok musia elektrárne zarobiť na splácanie investície.
Medzi energetikmi sa už skôr hovorilo, že Slovenské elektrárne sú v problémoch. Už v decembri mali údajne problém nájsť peniaze na výplaty.
Vzhľadom na tú obrovskú porciu peňazí požičaných od bánk nebola situácia jednoduchá. Avšak s podporou akcionárov sa darilo situáciu riešiť. Prebiehali intenzívne rokovania s bankami, no podmienkou bolo financovanie zo strany akcionárov. Bohužiaľ, týmto krokom vlády sa vyjednávania s bankami dostávajú na bod mrazu a myslím, že akákoľvek dohoda s bankami je v tejto chvíli nemožná.
V koho rukách by skončili Slovenské elektrárne v prípade bankrotu?
Postupuje sa klasickým konkurzným konaním. Existuje veriteľský výbor, v ktorom budú zastúpené najmä banky, ale nepriamo aj akcionári prostredníctvom poskytnutého úveru.
https://e.dennikn.sk/2715735/tkacov-a-kretinskeho-eph-ponuka-sulikovi-lacnu-elektrinu-pre-zranitelnych-v-nadeji-ze-zastavi-likvidacnu-dan-pre-elektrarne/?ref=tit1
„Zákon je likvidačný, diskriminačný, neexistuje nikde v Európe. Prichádza v období, kedy sú Slovenské elektrárne na vrchole zadlženosti, ktorá ku koncu roku 2021 bola na úrovni 3, 8 miliardy eur. Od 1. februára tohto roku sme v tzv. technickom defaulte, čo znamená, že neplníme podmienky bankových úverov financujúcich bánk. Pomoc malo poskytnúť financovanie majoritným akcionárom, ktoré by sme v tomto prípade už nemohli očakávať,“ vyhlásil na tlačovej konferencii Branislav Strýček(generálny riaditeľ Slovenských elektrární).
Predstavenstvo a dozorná rada Slovenských elektrární jednohlasne, vrátane hlasov zástupcov štátu, schválili v januári tohto roka strategický plán na roky 2022 – 2026, v ktorom predpokladali čistý zisk 92 miliónov pre rok 2022 a 320 miliónov eur pre rok 2023. Zavedenie dane z tzv. nadmerného zisku, naopak, vyústi do čistej straty 72 miliónov eur v tomto a 161 miliónov eur v budúcom roku. „Nová daň vysoko prevyšuje predpokladaný zisk spoločnosti,“
- Zisk za rok 2022 je očakávaný vo výške 92 miliónov eur, no daň z tzv. nadmerného zisku by bola až 207 miliónov.
- V roku 2023 by predpokladaný zisk bol 320 miliónov, ale daň z tzv. nadmerného zisku až 608 miliónov eur.
V prípade prijatia tohto zákona bude spôsobená obrovská škoda štátu, ktorý je v elektrárňach menšinovým akcionárom, navyše sa vôbec nevyrieši situácia s cenou energií, pretože Slovenské elektrárne jednoducho nebudú schopné túto teoreticky vypočítanú nadmernú daň zaplatiť. V dôsledku tohto rozhodnutia ešte stúpnu ceny elektriny, nakoľko sa zastaví spúšťanie 3. bloku a dostavba 4. bloku Mochoviec.
**Ešte minulý rok pomáhal minister Richard Sulík elektrárne zachraňovať pred veriteľmi. (Richard Sulík presadil zákon, aby sa v prípade bankrotu nemohla elektrární zmocniť ruská Sberbank – pozn. E.) Ako si vysvetľujete túto zmenu v prístupe?**
Neviem. Úprimne povedané, nedokážem si to vysvetliť. Rozumiem situácii na trhu s energiami a dosahom na komerčných zákazníkov. No keby ministerstvo alebo vláda prišla za nami s týmto problémom, tak si myslím, že by sme boli otvorení hľadať riešenie – štandardným spôsobom, ktorý je bežný aj v iných krajinách. Viem si predstaviť napríklad nejaký dlhodobý model vo forme vyhradených dodávok elektriny pre ohrozené skupiny obyvateľov.
**Novú daň prezentovali Sulík s Matovičom ako daň z nadmerného zisku, čiže bežný človek si pod tým predstaví iba nižší zisk, nie stratu. Ako vysvetlíte bežnému človeku, že firme zrazu hrozí bankrot?**
Situácia je komplikovanejšia. Najskôr treba uviesť na pravú mieru, že to, že prišlo k nárastu cien elektriny a plynu, žiadnym spôsobom nezapríčinili Slovenské elektrárne. Je to dané celosvetovým vývojom na trhu s komoditami a emisnými povolenkami.
Po druhé – je potrebné si uvedomiť, a na to slovenská vláda často zabúda, že do tohto projektu sa investovalo takmer šesť miliárd eur. Najmä banky, ale aj akcionári očakávajú, že projekt bude mať adekvátnu návratnosť. Museli investovať vysoké finančné prostriedky. Áno, náklady na výrobu elektriny sú nízke, ale tých šesť miliárd eur treba vrátiť. To znamená, že každý rok musia elektrárne zarobiť na splácanie investície.
**Medzi energetikmi sa už skôr hovorilo, že Slovenské elektrárne sú v problémoch. Už v decembri mali údajne problém nájsť peniaze na výplaty.**
Vzhľadom na tú obrovskú porciu peňazí požičaných od bánk nebola situácia jednoduchá. Avšak s podporou akcionárov sa darilo situáciu riešiť. Prebiehali intenzívne rokovania s bankami, no podmienkou bolo financovanie zo strany akcionárov. Bohužiaľ, týmto krokom vlády sa vyjednávania s bankami dostávajú na bod mrazu a myslím, že akákoľvek dohoda s bankami je v tejto chvíli nemožná.
**V koho rukách by skončili Slovenské elektrárne v prípade bankrotu?**
Postupuje sa klasickým konkurzným konaním. Existuje veriteľský výbor, v ktorom budú zastúpené najmä banky, ale nepriamo aj akcionári prostredníctvom poskytnutého úveru.
https://e.dennikn.sk/2715735/tkacov-a-kretinskeho-eph-ponuka-sulikovi-lacnu-elektrinu-pre-zranitelnych-v-nadeji-ze-zastavi-likvidacnu-dan-pre-elektrarne/?ref=tit1