KSB a DVTR
O hierarchickej prevahe Ľudského režimu psychiky v rôznych egregoroch

Mám dokončený preklad knihy "Od korporatívnosti k súbornosti" a čoskoro ju plánujem zverejniť jednak vcelku v elektronickej podobe, ale tiež ako seriál po kúskoch na partnerskom webe KOB-forum.eu. Momentálne ešte celý text kontrolujem.


Padla mi do oka práve táto pasáž:


"Okrem nich existujú aj ľudia, pre ktorých sa najhlavnejšou v materiáloch KSB stala povinnosť stať sa Človekom (nositeľom Ľudského režimu psychiky a námestníkom Božím na Zemi) a pomôcť v tejto úlohe aj iným.


Táto okolnosť kvalitatívne mení celý charakter osvojenia KSB spoločnosťou — „mysticky“ znemožňuje jej „osvojenie“ za účelom zneužívania na mamonársko-spotrebiteľskú činnosť. Je to tým, že v každom sociálne podmienenom egregore (v zmysle jeho informačno-algoritmickej náplne) je každý jedinec, ktorý hoc aj dočasne prebýva v Ľudskom režime psychiky, držiteľom hierarchicky vyššieho statusu vo vzťahu k ostatným subjektom s neľudskými typmi režimu psychiky, nech by už disponovali akýmikoľvek znalosťami, zručnosťami a osobnými vlastnosťami, vrátane veľmi silnej vôle . Inými slovami, práve nositelia Ľudského režimu psychiky majú rozhodujúci vplyv na algoritmiku kolektívnej psychiky, jak v jej vnútrosociálnych prejavoch, tak aj pri jej súčinnosti s algoritmikou prírodných procesov."


Aj pri tejto pasáži som si uvedomil, že tá prevaha Ľudského typu psychiky nad ostatnými typmi nielen v egregore KSB, ale aj v iných egregoroch, nevzniká automaticky sama od seba. Ona najprv existuje len ako potenciál a záleží len na človeku samom, či sa ho chopí a adekvátne ho rozvinie.


Vysvetlím to. Koľkokrát sa stáva, že ak sa v nejakom kolektíve, spoločenstve, ktoré nie je práve pravdoverné, postaví do popredia nejaký dobrý človek a bude mať snahu tam zaviesť spravodlivosť a poriadky, tak samotný egregor cez svojich poskokov sa ho bude snažiť z toho spoločenstva vyštvať, vypudiť, niečo si na neho vymyslí a ešte poštve na neho dav. Koľko dobrých ľudí a svätých bolo zabitých...


Tá hierarchická prevaha spočíva v inom. V ľudskom režime psychiky sa človek opiera vo svojom konaní o Boha; s ním konzultuje svoje plány, spôsoby a prostriedky riadenia, prosí o Rozlíšenie, prosí o pomoc v rozvoji schopností a zručností, ktoré by mu dali prevahu v riadení situácie nad odporcami... Prosí o múdrosť, intuíciu, schopnosť predvídať... Toto je práve ten potenciál, ktorý musí človek vhodne uchopiť a začať ho používať. Takýmto spôsobom sa človek stáva zástupcom Boha na zemi a riadi z vyššieho hierarchického stupňa, vďaka čomu získava prevahu nad odporcami. HNR je tu človeku dialektickým partnerom, trénerom, učiteľom pravdy, ktorý pomáha človeku získať prevahu nad odporcami, a všetko to záleží od toho, o čo človek vlastne prosí, aké kladie otázky sebe i HNR. Aká otázka, taká odpoveď! Taký výsledok riadenia!


Ak by to všetko bolo tak jednoduché, že stačí len dosiahnuť Ľudský typ psychiky, alebo nasadnúť na správnu koncepciu (bližšiu k Božiemu Zámeru) a Boh automaticky začne makať za človeka, chrániť ho a chrániť koncepciu pred odporcami, tak by sa dnes pán Veličko nemusel sťažovať, že je len plno tárajov medzi prívržencami KSB a súbornosť ako takú nikde nevidí. Ak by mal Ľudský typ psychiky, a automaticky by to stačilo na prevahu nad ostatnými ľuďmi a egregormi v spoločnosti, tak by nevznikol rozkol v konceptuálnom hnutí, a problém s Pjakinom by sa vyriešil sám pomerne rýchlo.


Preto vravím, tá riadiaca prevaha v ľudských vzťahoch a egregoroch vzniká na základe toho, ako človek pracuje s HNR. Človek a HNR sú predurčení byť tandemovými partnermi (veď človek sa má stať námestníkom HNR). Samotné riadenie života a okolností necháva HNR na samom človeku, ale efektivita riadenia závisí od spolupráce človeka s HNR. Od toho ako efektívne sa učí, a akým metódam a prostriedkom dáva prednosť.


Je to ako škola riadenia pre samoukov, kde učiteľ HNR iba odpovedá na otázky človeka, a z nich sa človek učí riadiť život. Preto platí "Aká otázka, taká odpoveď! a také riadenie!". Práve od toho, akú človek zvolí metodológiu pri spolupráci s Bohom, bude závisieť, či sa človek stane "úspešným manažérom života" alebo neúspešným, čí ho odporcovia rozdupú (skončí ako svätec na hranici) alebo či bude schopný zaradiť dav do svojej koncepcie riadenia, a bude vždy o pár krokov vpredu. Šalamún zvládol tento dialóg s Bohom bravúrne, a preto sa stal múdrym a úspešným kráľom, a nie svätým mučeníkom.


Mám dokončený preklad knihy "Od korporatívnosti k súbornosti" a čoskoro ju plánujem zverejniť jednak vcelku v elektronickej podobe, ale tiež ako seriál po kúskoch na partnerskom webe KOB-forum.eu. Momentálne ešte celý text kontrolujem. Padla mi do oka práve táto pasáž: "Okrem nich existujú aj ľudia, pre ktorých sa najhlavnejšou v materiáloch KSB stala povinnosť stať sa Človekom (nositeľom Ľudského režimu psychiky a námestníkom Božím na Zemi) a pomôcť v tejto úlohe aj iným. Táto okolnosť kvalitatívne mení celý charakter osvojenia KSB spoločnosťou — „mysticky“ znemožňuje jej „osvojenie“ za účelom zneužívania na mamonársko-spotrebiteľskú činnosť. Je to tým, že v každom sociálne podmienenom egregore (v zmysle jeho informačno-algoritmickej náplne) je každý jedinec, ktorý hoc aj dočasne prebýva v Ľudskom režime psychiky, držiteľom hierarchicky vyššieho statusu vo vzťahu k ostatným subjektom s neľudskými typmi režimu psychiky, nech by už disponovali akýmikoľvek znalosťami, zručnosťami a osobnými vlastnosťami, vrátane veľmi silnej vôle . Inými slovami, práve nositelia Ľudského režimu psychiky majú rozhodujúci vplyv na algoritmiku kolektívnej psychiky, jak v jej vnútrosociálnych prejavoch, tak aj pri jej súčinnosti s algoritmikou prírodných procesov." Aj pri tejto pasáži som si uvedomil, že tá prevaha Ľudského typu psychiky nad ostatnými typmi nielen v egregore KSB, ale aj v iných egregoroch, nevzniká automaticky sama od seba. Ona najprv existuje len ako potenciál a záleží len na človeku samom, či sa ho chopí a adekvátne ho rozvinie. Vysvetlím to. Koľkokrát sa stáva, že ak sa v nejakom kolektíve, spoločenstve, ktoré nie je práve pravdoverné, postaví do popredia nejaký dobrý človek a bude mať snahu tam zaviesť spravodlivosť a poriadky, tak samotný egregor cez svojich poskokov sa ho bude snažiť z toho spoločenstva vyštvať, vypudiť, niečo si na neho vymyslí a ešte poštve na neho dav. Koľko dobrých ľudí a svätých bolo zabitých... Tá hierarchická prevaha spočíva v inom. V ľudskom režime psychiky sa človek opiera vo svojom konaní o Boha; s ním konzultuje svoje plány, spôsoby a prostriedky riadenia, prosí o Rozlíšenie, prosí o pomoc v rozvoji schopností a zručností, ktoré by mu dali prevahu v riadení situácie nad odporcami... Prosí o múdrosť, intuíciu, schopnosť predvídať... Toto je práve ten potenciál, ktorý musí človek vhodne uchopiť a začať ho používať. Takýmto spôsobom sa človek stáva zástupcom Boha na zemi a riadi z vyššieho hierarchického stupňa, vďaka čomu získava prevahu nad odporcami. HNR je tu človeku dialektickým partnerom, trénerom, učiteľom pravdy, ktorý pomáha človeku získať prevahu nad odporcami, a všetko to záleží od toho, o čo človek vlastne prosí, aké kladie otázky sebe i HNR. Aká otázka, taká odpoveď! Taký výsledok riadenia! Ak by to všetko bolo tak jednoduché, že stačí len dosiahnuť Ľudský typ psychiky, alebo nasadnúť na správnu koncepciu (bližšiu k Božiemu Zámeru) a Boh automaticky začne makať za človeka, chrániť ho a chrániť koncepciu pred odporcami, tak by sa dnes pán Veličko nemusel sťažovať, že je len plno tárajov medzi prívržencami KSB a súbornosť ako takú nikde nevidí. Ak by mal Ľudský typ psychiky, a automaticky by to stačilo na prevahu nad ostatnými ľuďmi a egregormi v spoločnosti, tak by nevznikol rozkol v konceptuálnom hnutí, a problém s Pjakinom by sa vyriešil sám pomerne rýchlo. Preto vravím, tá riadiaca prevaha v ľudských vzťahoch a egregoroch vzniká na základe toho, ako človek pracuje s HNR. Človek a HNR sú predurčení byť tandemovými partnermi (veď človek sa má stať námestníkom HNR). Samotné riadenie života a okolností necháva HNR na samom človeku, ale efektivita riadenia závisí od spolupráce človeka s HNR. Od toho ako efektívne sa učí, a akým metódam a prostriedkom dáva prednosť. Je to ako škola riadenia pre samoukov, kde učiteľ HNR iba odpovedá na otázky človeka, a z nich sa človek učí riadiť život. Preto platí "Aká otázka, taká odpoveď! a také riadenie!". Práve od toho, akú človek zvolí metodológiu pri spolupráci s Bohom, bude závisieť, či sa človek stane "úspešným manažérom života" alebo neúspešným, čí ho odporcovia rozdupú (skončí ako svätec na hranici) alebo či bude schopný zaradiť dav do svojej koncepcie riadenia, a bude vždy o pár krokov vpredu. Šalamún zvládol tento dialóg s Bohom bravúrne, a preto sa stal múdrym a úspešným kráľom, a nie svätým mučeníkom.
Upravené 8. 2. 2022 o 13:53

K tomu by som dodal, že v každom agregore fungujú isté pravidlá. V agregore ľudí fungujú pravidlá etické - Miluj blížneho svojho ako seba samého. V agregore zvierat pravidlá zvieracie - oko za oko zub za zub, nezabiješ zabijú ťa... V agregore démonov pravidlá nie sú - anarchia, ktokoľvek ťa tam môže zabiť len preto lebo sa mu chce. V každom z týchto agregorov aj fungujú iné odmeny za porušenie pravidiel. V človečenskom agregore na chvíľku ochorieš. V zvieracom ti niekto vylúpne oko, ublíži ti lebo aj ty si ublížil. V démonickom - ak ty niekoho náhodne zabiješ tak aj teba niekto náhodne zabije. V človečenskom agregore sa dožiješ 100 rokov. V zvieracom 30 a v démonickom 20. Zákon karmy funguje v každom agregore ale podľa iných pravidiel. Môžeš sa stať človekom ale to nemení pravidlá agregoru. Môžeš zmeniť agregor, ale najprv sa musíš do neho včleniť a to jedine tak, že budeš pritakávať na jeho pravidlá. Napríklad tak indický "šaman" šiel do rieky ku krokodýlom s tým, že on je svätý a neviem čo. Samozrejme, že ho krokodýly roztrhali. Ale keby najprv rešpektoval pravidlá ich agregoru, a neskôr ich pozmenil, tak by mohol medzi nich vstúpiť podobne ako môže vstúpiť chovateľ medzi levy a kŕmiť ich. Ježiš to svojho času tiež dobre interpretoval - Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nepošliapali nohami, neobrátili sa a neroztrhali vás! - to presne opisuje jav, kedy človek vtrhne do agregoru prmitívneho s myšlienkami agregoru viac vyspelého a samozrejme, že ten primitívny agregor ešte nie je pripravný na ušľachtilé myšlienky, tak nositeľa tých myšlienok jednoducho zahubí. Ale ani tá záhuba nie je na nič, pretože podľa Konov vesmíru sa ten agregor prehrešil a tým pádom sa urýchli jeho likvidácia v prípade odmietnutia vývoja. Aj svetca keď zabili tak to bolo len horšie pre tých zabijakov, leb tým ukázali, že ich agregor uznáva zvieracie násilie, čo je odporné každému človeku od narodenia. A preto aj RKC dlhodobo nevie nájsť dôveru u ľudí .... príliš veľa svetcov dala zlikvidovať.


K tomu by som dodal, že v každom agregore fungujú isté pravidlá. V agregore ľudí fungujú pravidlá etické - Miluj blížneho svojho ako seba samého. V agregore zvierat pravidlá zvieracie - oko za oko zub za zub, nezabiješ zabijú ťa... V agregore démonov pravidlá nie sú - anarchia, ktokoľvek ťa tam môže zabiť len preto lebo sa mu chce. V každom z týchto agregorov aj fungujú iné odmeny za porušenie pravidiel. V človečenskom agregore na chvíľku ochorieš. V zvieracom ti niekto vylúpne oko, ublíži ti lebo aj ty si ublížil. V démonickom - ak ty niekoho náhodne zabiješ tak aj teba niekto náhodne zabije. V človečenskom agregore sa dožiješ 100 rokov. V zvieracom 30 a v démonickom 20. Zákon karmy funguje v každom agregore ale podľa iných pravidiel. Môžeš sa stať človekom ale to nemení pravidlá agregoru. Môžeš zmeniť agregor, ale najprv sa musíš do neho včleniť a to jedine tak, že budeš pritakávať na jeho pravidlá. Napríklad tak indický "šaman" šiel do rieky ku krokodýlom s tým, že on je svätý a neviem čo. Samozrejme, že ho krokodýly roztrhali. Ale keby najprv rešpektoval pravidlá ich agregoru, a neskôr ich pozmenil, tak by mohol medzi nich vstúpiť podobne ako môže vstúpiť chovateľ medzi levy a kŕmiť ich. Ježiš to svojho času tiež dobre interpretoval - Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nepošliapali nohami, neobrátili sa a neroztrhali vás! - to presne opisuje jav, kedy človek vtrhne do agregoru prmitívneho s myšlienkami agregoru viac vyspelého a samozrejme, že ten primitívny agregor ešte nie je pripravný na ušľachtilé myšlienky, tak nositeľa tých myšlienok jednoducho zahubí. Ale ani tá záhuba nie je na nič, pretože podľa Konov vesmíru sa ten agregor prehrešil a tým pádom sa urýchli jeho likvidácia v prípade odmietnutia vývoja. Aj svetca keď zabili tak to bolo len horšie pre tých zabijakov, leb tým ukázali, že ich agregor uznáva zvieracie násilie, čo je odporné každému človeku od narodenia. A preto aj RKC dlhodobo nevie nájsť dôveru u ľudí .... príliš veľa svetcov dala zlikvidovať.

Jardob


Spojení s HNR souvisí s mírou zpracování (pochopení fungování svého ega). Výsledkem tohoto spojení je pak tvorba své reality vědomě. Realitu tvoříme každým okamžikem všichni, ale většina lidí o tom nemá ani ponětí.


Myslím, že dalším scénářem na Zemi je právě společnost lidí vědomě propojených s HNR.


Jardob Spojení s HNR souvisí s mírou zpracování (pochopení fungování svého ega). Výsledkem tohoto spojení je pak tvorba své reality vědomě. Realitu tvoříme každým okamžikem všichni, ale většina lidí o tom nemá ani ponětí. Myslím, že dalším scénářem na Zemi je právě společnost lidí vědomě propojených s HNR.
Upravené 8. 2. 2022 o 14:52

Pokusil bych se to trochu zpřehlednit. Myslím, že se nedopustíme chyby, když egregory rozdělíme do dvou skupin podle principu, na kterém je založeno fungování společnosti


  • egregory davo-elitární (imitace Boha, GP, rozděl a panuj, parazitismus,...)
  • egregory sociálně spravedlivé společnosti (Bůh, VP, soubornost, spolupráce,...)

Domnívám se, že v egregorech davo-elitárních společností má jedinec s nastavením psychiky Člověk v rámci fyzického přežití pouze tu možnost, že to nebude dávat najevo. Jinak dopadne jako Jan Hus (nižší ze společenských úrovní) nebo Kennedyové (vyšší spol. úrovně).
Toto, ať vědomé či podvědomé potlačování, je, domnívám se, příčinou velkého výskytu psychických a duševních patologií v rozsahu přímo úměrném vychýlení davo-elitarismu k jeho maximu.


V egregorech společnosti, v jejímž vektoru cílů je dosažení sociální spravedlnosti, nebo setrvačností ještě "dojíždějí" procesy spjaté s těmito cíli po odklonu od nich (v současné době případ celého bývalého východního bloku) jedinec s nastavením psychiky Člověk nemusí tento fakt skrývat, nicméně bude tzv. "za blázna" přímo úměrně odklonu směřování společnosti k sociální spravedlnosti.


A teď mě nenapadá, jak to zakončit. Nejspíš nějak jako "Ať je (nás?) magorů co nejvíc!"


Pokusil bych se to trochu zpřehlednit. Myslím, že se nedopustíme chyby, když egregory rozdělíme do dvou skupin podle principu, na kterém je založeno fungování společnosti - egregory davo-elitární (imitace Boha, GP, rozděl a panuj, parazitismus,...) - egregory sociálně spravedlivé společnosti (Bůh, VP, soubornost, spolupráce,...) Domnívám se, že v egregorech davo-elitárních společností má jedinec s nastavením psychiky Člověk v rámci fyzického přežití pouze tu možnost, že to nebude dávat najevo. Jinak dopadne jako Jan Hus (nižší ze společenských úrovní) nebo Kennedyové (vyšší spol. úrovně). Toto, ať vědomé či podvědomé potlačování, je, domnívám se, příčinou velkého výskytu psychických a duševních patologií v rozsahu přímo úměrném vychýlení davo-elitarismu k jeho maximu. V egregorech společnosti, v jejímž vektoru cílů je dosažení sociální spravedlnosti, nebo setrvačností ještě "dojíždějí" procesy spjaté s těmito cíli po odklonu od nich (v současné době případ celého bývalého východního bloku) jedinec s nastavením psychiky Člověk nemusí tento fakt skrývat, nicméně bude tzv. "za blázna" přímo úměrně odklonu směřování společnosti k sociální spravedlnosti. A teď mě nenapadá, jak to zakončit. Nejspíš nějak jako "Ať je (nás?) magorů co nejvíc!"
Upravené 8. 2. 2022 o 15:57

Já se přimlouvám, abys tu knihu vydal v tištěné podobě, přeba prostřednictvím Tordenu!


A až nebudeš mít co dělat, vím že by byl zájem o knihu viz. níže můj dřívější příspěvek v jiné kategorii. Myslel jsem, že se jejího překladu někdo ujme. Mám sice oba díly stažené v PDF, ale nejsem zas takový ruštinář, abych ji mohl číst v originále.


Výňatek z jednoho ruského textu.
Существует книга генерала Петрова "Тайны управления человечеством", но это довольно толстый двухтомник.
Хотя для начинающих это была самая лучшая книжка.
Но её внесли в список запрещённой литературы.


Pár odkazů na knihu z googlu.
http://lit.md/.../Petrov-Tajny_upravleniya...
https://www.livelib.ru/.../1000485843-tajny-upravleniya...
https://www.via-midgard.com/.../vnimaniyu-soratnikov...
Našim studentům KSB - začátečníkům, ale i pokročilým by se kniha hodila v CZ/SK překladu.


Já se přimlouvám, abys tu knihu vydal v tištěné podobě, přeba prostřednictvím Tordenu! A až nebudeš mít co dělat, vím že by byl zájem o knihu viz. níže můj dřívější příspěvek v jiné kategorii. Myslel jsem, že se jejího překladu někdo ujme. Mám sice oba díly stažené v PDF, ale nejsem zas takový ruštinář, abych ji mohl číst v originále. Výňatek z jednoho ruského textu. Существует книга генерала Петрова "Тайны управления человечеством", но это довольно толстый двухтомник. Хотя для начинающих это была самая лучшая книжка. Но её внесли в список запрещённой литературы. Pár odkazů na knihu z googlu. http://lit.md/.../Petrov-Tajny_upravleniya... https://www.livelib.ru/.../1000485843-tajny-upravleniya... https://www.via-midgard.com/.../vnimaniyu-soratnikov... Našim studentům KSB - začátečníkům, ale i pokročilým by se kniha hodila v CZ/SK překladu.

Существует книга генерала Петрова "Тайны управления человечеством", но это довольно толстый двухтомник.
Ta kniha je přepis jeho lekcí na YT. Může si je každý poslechnout. Je jich celkem 15. I v rámci učení ruštiny. Petrov mluví jednoduchým jazykem s primitivními příklady. Dají se nastavit automatické titulky.


[quote="pid:56719, uid:755"]Существует книга генерала Петрова "Тайны управления человечеством", но это довольно толстый двухтомник.[/quote]Ta kniha je přepis jeho lekcí na YT. Může si je každý poslechnout. Je jich celkem 15. I v rámci učení ruštiny. Petrov mluví jednoduchým jazykem s primitivními příklady. Dají se nastavit automatické titulky.
Upravené 8. 2. 2022 o 17:34

Já se přimlouvám, abys tu knihu vydal v tištěné podobě, přeba prostřednictvím Tordenu!

Toto je dosť dôležitá kniha, chcel som aby sa dostala medzi čo najviac ľudí, teda aby bola hneď prístupná aj elektronicky. Ale neskôr určite vyjde aj knižne, pravdepodobne na KSBPress.


Tu Petrovovu dvojknihu mám na poriadku dňa, bude sa prekladať hneď ako ďalšia, a tá bude cez Torden.


[quote="pid:56719, uid:755"]Já se přimlouvám, abys tu knihu vydal v tištěné podobě, přeba prostřednictvím Tordenu![/quote] Toto je dosť dôležitá kniha, chcel som aby sa dostala medzi čo najviac ľudí, teda aby bola hneď prístupná aj elektronicky. Ale neskôr určite vyjde aj knižne, pravdepodobne na KSBPress. Tu Petrovovu dvojknihu mám na poriadku dňa, bude sa prekladať hneď ako ďalšia, a tá bude cez Torden.

iba technická poznámka: nebolo by lepšie namiesto pojmu

Ľudský typ psychiky,
používať pojem Človečí typ psychiky? Pretože ľudský neznamená zároveň človečí.
To známe "Matko, človečina smrdí!" z Dobšinskym zachovanej ľudovej rozprávky..


iba technická poznámka: nebolo by lepšie namiesto pojmu [quote="pid:56674, uid:6"]Ľudský typ psychiky,[/quote]používať pojem **Človečí typ psychiky**? Pretože ľudský neznamená zároveň človečí. To známe "Matko, človečina smrdí!" z Dobšinskym zachovanej ľudovej rozprávky..

Je to ako škola riadenia pre samoukov, kde učiteľ HNR iba odpovedá na otázky človeka, a z nich sa človek učí riadiť život. Preto platí "Aká otázka, taká odpoveď! a také riadenie!". Práve od toho, akú človek zvolí metodológiu pri spolupráci s Bohom, bude závisieť, či sa človek stane "úspešným manažérom života" alebo neúspešným, čí ho odporcovia rozdupú (skončí ako svätec na hranici) alebo či bude schopný zaradiť dav do svojej koncepcie riadenia, a bude vždy o pár krokov vpredu. Šalamún zvládol tento dialóg s Bohom bravúrne, a preto sa stal múdrym a úspešným kráľom, a nie svätým mučeníkom.

Krásne zhrnuté.


Ja sa prikláňam k ľudskému, pretože to chápem podobne ako význam ľudskosti - snažiť sa konať dobro, byť empatický, chápajúci.


[quote="pid:56674, uid:6"]Je to ako škola riadenia pre samoukov, kde učiteľ HNR iba odpovedá na otázky človeka, a z nich sa človek učí riadiť život. Preto platí "Aká otázka, taká odpoveď! a také riadenie!". Práve od toho, akú človek zvolí metodológiu pri spolupráci s Bohom, bude závisieť, či sa človek stane "úspešným manažérom života" alebo neúspešným, čí ho odporcovia rozdupú (skončí ako svätec na hranici) alebo či bude schopný zaradiť dav do svojej koncepcie riadenia, a bude vždy o pár krokov vpredu. Šalamún zvládol tento dialóg s Bohom bravúrne, a preto sa stal múdrym a úspešným kráľom, a nie svätým mučeníkom.[/quote] Krásne zhrnuté. Ja sa prikláňam k ľudskému, pretože to chápem podobne ako význam ľudskosti - snažiť sa konať dobro, byť empatický, chápajúci.

používať pojem Človečí typ psychiky? Pretože ľudský neznamená zároveň človečí.

Ja sa prikláňam k ľudskému, pretože to chápem podobne ako význam ľudskosti
...Určite je potrebné to rozlišovať lebo ľudské typy psychiky sú aj zviera,zombie-biorobot atď., ktorých výstupy sú z egomysle a typ psychiky Človek má výstupy z pravého Ja.Keď nie človečí tak aspoň Ľudský s Ľ kvôli odlíšeniu.


[quote="pid:56788, uid:112"]používať pojem Človečí typ psychiky? Pretože ľudský neznamená zároveň človečí.[/quote] [quote="pid:56791, uid:217"]Ja sa prikláňam k ľudskému, pretože to chápem podobne ako význam ľudskosti[/quote]...Určite je potrebné to rozlišovať lebo ľudské typy psychiky sú aj zviera,zombie-biorobot atď., ktorých výstupy sú z egomysle a typ psychiky Človek má výstupy z pravého Ja.Keď nie človečí tak aspoň Ľudský s Ľ kvôli odlíšeniu.

...Určite je potrebné to rozlišovať lebo ľudské typy psychiky sú aj zviera,zombie-biorobot atď., ktorých výstupy sú z egomysle a typ psychiky Človek má výstupy z pravého Ja.Keď nie človečí tak aspoň Ľudský s Ľ kvôli odlíšeniu

Veď to tak aj robím. Vždy dávam veľké "Ľ" ako Ľudský, keď je rež o režime psychiky typu Človek.


[quote="pid:56801, uid:191"]...Určite je potrebné to rozlišovať lebo ľudské typy psychiky sú aj zviera,zombie-biorobot atď., ktorých výstupy sú z egomysle a typ psychiky Človek má výstupy z pravého Ja.Keď nie človečí tak aspoň Ľudský s Ľ kvôli odlíšeniu[/quote] Veď to tak aj robím. Vždy dávam veľké "Ľ" ako Ľudský, keď je rež o režime psychiky typu Človek.

Veď to tak aj robím
...Nebolo to myslené konkrétne napr.na teba, ale ako technický návrh všeobecne lebo sa potom premiešava,neoddeľuje a nerozlišuje to čo je vlastne v opozícii.


[quote="pid:56856, uid:6"]Veď to tak aj robím[/quote]...Nebolo to myslené konkrétne napr.na teba, ale ako technický návrh všeobecne lebo sa potom premiešava,neoddeľuje a nerozlišuje to čo je vlastne v opozícii.

používať pojem Človečí typ psychiky? Pretože ľudský neznamená zároveň človečí.
To známe "Matko, človečina smrdí!" z Dobšinskym zachovanej ľudovej rozprávky..

Chápem, že z matričného hľadiska by to bolo lepšie a správnejšie, ale jednak zvyk je železná košeľa, používam to už roky a v mnohých preložených knihách je už tento tvar. A druhá vec, je mi proti srsti používať netypické slova, archaizmy a novotvary, preto sa im vyhýbam.


Podobné je to aj s ruským slovom "upravlenec", ktoré sa ťažko prekladá jedným slovom do slovenčiny. Je to riadiaci pracovník, ale správny výraz pre tento preklad by malo byť "riaditeľ" (ako ktokoľvek, čo niečo riadi). Lenže slovo riaditeľ sa používa v slovenčine len pre úzku skupinu riadiacej činnosti, čo je chyba! Keby som sa pokúšal v prekladoch posunúť tomuto pojmu zaužívané hranice do univerzálnej roviny, tak by to pôsobilo chaoticky, a mnohých by takéto "čudáctvo" používania pojmov odradilo od ďalšieho čítania. Tak radšej sa s týmto pojmom trápim, a prekladám ho v rôznych pádoch a tvaroch krkolomne.


Nedávno sme mali s kolegom debatu o preklade pojmu "ландшафтно-усадебная урбанизация".
Definícia urbanizácie zo slovníka slovenského jazyka: urbanizácia -ie ž. proces sústreďovania hosp. a kult. života do veľkých miest na úkor vidieka;
A to o čom píšu VP ZSSR je presne opačný trend. Znižovanie milionových veľkomiest minimálne na jednu desatinu, a predovšetkým rozvoj vidieka tak, aby ponúkal výhody mestskej vybavenosti. Presun výrobných blokov do okolitých periférii a dedín. Viac zelene, najmä v mestách. To je len veľmi stručne. Čiže nejde o urbanizáciu v zmysle definície: rozvoj miest na úkor vidieka. A nepomôže tomu ani prívlastok "ландшафтно-усадебная" (prívlastok zo slov "vidiecka krajina" ), pretože v spojení s pojmom urbanizácia to potvrdzuje definíciu, že z vidieckych oblastí robí mestá. Pritom VP ZSSR chcel dosiahnuť opačný obraz, aby namiesto miest vznikali obrazy vidieckej krajiny.


Ten pojem "ландшафтно-усадебная урбанизация" som preložil ako "vidiecko-krajinná urbanizácia" (nič lepšie mi v tej chvíli nenapadlo), pani Irena to v Základoch sociológie preložila ako "Krajinná vesnická urbanizace". Oba preklady sú naprd, lebo slová "urbanizácia" a privlastok "vidiecko-krajinná" sa navzájom rušia. Skrátka urbanizácia a vidiecko-krajinná urbanizácia je významovo to isté. (dediny mení na mestá. Rozvíja mestá a pohlcuje okolité dediny a vzdialenejšie vyprázdňuje - to je problém Ruska)


Inak aj "vidiecko-krajinná" je šialený pojem. V ruštine je úplne normálne zobrať rozvinutý podmet a spraviť z toho celého prívlastok. U nás sa to robí len v prípade názvov miest, alebo iných názvov, napr. Mladá Boleslav - mladoboleslavská. Ale z "Malý krátkosrstý pes" nerobíme "Malo-krátkosrsto-psie" (ochorenie). V ruštine som sa s takýmto preklápanim rozvitých podmetov na prívlastky stretol viackrát.


Takže vlastne kolega mi otvoril oči, že ten pojem urbanizácia je kontraproduktívny, ale zatiaľ sme nič lepšie na pomenovanie tohto procesu nevymysleli.
V knihách to už ale ostane po starom.


[quote="pid:56788, uid:112"]používať pojem Človečí typ psychiky? Pretože ľudský neznamená zároveň človečí. To známe "Matko, človečina smrdí!" z Dobšinskym zachovanej ľudovej rozprávky..[/quote] Chápem, že z matričného hľadiska by to bolo lepšie a správnejšie, ale jednak zvyk je železná košeľa, používam to už roky a v mnohých preložených knihách je už tento tvar. A druhá vec, je mi proti srsti používať netypické slova, archaizmy a novotvary, preto sa im vyhýbam. Podobné je to aj s ruským slovom "upravlenec", ktoré sa ťažko prekladá jedným slovom do slovenčiny. Je to riadiaci pracovník, ale správny výraz pre tento preklad by malo byť "riaditeľ" (ako ktokoľvek, čo niečo riadi). Lenže slovo riaditeľ sa používa v slovenčine len pre úzku skupinu riadiacej činnosti, čo je chyba! Keby som sa pokúšal v prekladoch posunúť tomuto pojmu zaužívané hranice do univerzálnej roviny, tak by to pôsobilo chaoticky, a mnohých by takéto "čudáctvo" používania pojmov odradilo od ďalšieho čítania. Tak radšej sa s týmto pojmom trápim, a prekladám ho v rôznych pádoch a tvaroch krkolomne. Nedávno sme mali s kolegom debatu o preklade pojmu "ландшафтно-усадебная урбанизация". Definícia urbanizácie zo slovníka slovenského jazyka: urbanizácia -ie ž. proces sústreďovania hosp. a kult. života **do veľkých miest na úkor vidieka**; A to o čom píšu VP ZSSR je presne opačný trend. Znižovanie milionových veľkomiest minimálne na jednu desatinu, a predovšetkým rozvoj vidieka tak, aby ponúkal výhody mestskej vybavenosti. Presun výrobných blokov do okolitých periférii a dedín. Viac zelene, najmä v mestách. To je len veľmi stručne. Čiže nejde o urbanizáciu v zmysle definície: rozvoj miest na úkor vidieka. A nepomôže tomu ani prívlastok "ландшафтно-усадебная" (prívlastok zo slov "vidiecka krajina" ), pretože v spojení s pojmom urbanizácia to potvrdzuje definíciu, že z vidieckych oblastí robí mestá. Pritom VP ZSSR chcel dosiahnuť opačný obraz, aby namiesto miest vznikali obrazy vidieckej krajiny. Ten pojem "ландшафтно-усадебная урбанизация" som preložil ako "vidiecko-krajinná urbanizácia" (nič lepšie mi v tej chvíli nenapadlo), pani Irena to v Základoch sociológie preložila ako "Krajinná vesnická urbanizace". Oba preklady sú naprd, lebo slová "urbanizácia" a privlastok "vidiecko-krajinná" sa navzájom rušia. Skrátka urbanizácia a vidiecko-krajinná urbanizácia je významovo to isté. _(dediny mení na mestá. Rozvíja mestá a pohlcuje okolité dediny a vzdialenejšie vyprázdňuje - to je problém Ruska)_ Inak aj "vidiecko-krajinná" je šialený pojem. V ruštine je úplne normálne zobrať rozvinutý podmet a spraviť z toho celého prívlastok. U nás sa to robí len v prípade názvov miest, alebo iných názvov, napr. Mladá Boleslav - mladoboleslavská. Ale z "Malý krátkosrstý pes" nerobíme "Malo-krátkosrsto-psie" (ochorenie). V ruštine som sa s takýmto preklápanim rozvitých podmetov na prívlastky stretol viackrát. Takže vlastne kolega mi otvoril oči, že ten pojem urbanizácia je kontraproduktívny, ale zatiaľ sme nič lepšie na pomenovanie tohto procesu nevymysleli. V knihách to už ale ostane po starom.
Upravené 9. 2. 2022 o 13:38

za Človečí typ usporiadania psychiky som aj z toho dôvodu, pretože po siahodlhých diskusiách ešte na leva-nete pri prekladoch nosných prác DVTR a Voda mŕtva došlo k dohode, že sa prijme tvar Človečí typ usporiadania psychiky. Prečo si, jardob, v ďalších prekladoch skĺzol opätovne do tvaru Ľudský typ usporiadania psychiky, vieš iba ty sám, no v mysliach novších čitateľov to vyvoláva nejednoznačnosť.
Ak sme sa raz na leva-nete dohodli na nosnej terminológii, tak by to bola vhodné aj dodržiavať.
Človečí, Ľudský v mysliach tých, čo už sú oboznámení bližšie s KSB vyvoláva adekvátny obraz, no u tých nových?


za Človečí typ usporiadania psychiky som aj z toho dôvodu, pretože po siahodlhých diskusiách ešte na leva-nete pri prekladoch nosných prác DVTR a Voda mŕtva došlo k dohode, že sa prijme tvar Človečí typ usporiadania psychiky. Prečo si, jardob, v ďalších prekladoch skĺzol opätovne do tvaru Ľudský typ usporiadania psychiky, vieš iba ty sám, no v mysliach novších čitateľov to vyvoláva nejednoznačnosť. Ak sme sa raz na leva-nete dohodli na nosnej terminológii, tak by to bola vhodné aj dodržiavať. Človečí, Ľudský v mysliach tých, čo už sú oboznámení bližšie s KSB vyvoláva adekvátny obraz, no u tých nových?

@popolvar Ja som sa k vám pripojil cca rok, možno dva neskôr, čo ste s ľudom už na týchto veciach pracovali. Tie siahodlhé debaty museli byť ešte predo mnou, mňa nezasiahli. Napriek tomu si pamätám, že raz si mi na začiatku už za toto už dohováral. Skrátka mi to slovo vtedy prišlo príliš netypické, a ja som mal pri prekladoch dve základné priority: 1. urobiť text čitateľsky príjemnejším, aby sa dobre čítal a obsahoval čo najmenej rušivých prvkov, lebo viem to z vlastnej skúsenosti, že niektoré texty ma pri čítaní tak rušili a vyvádzali z pohody, že som po niekoľkých minútach čítania už nebol schopný sa sústrediť na samotný text, lebo som bol príliš nervózny a podráždený. 2. zjednotiť hlavnú terminológiu, aby v celej DVTR a Mrtvej vode mali termíny jednotnú podobu, a neboli voľne prekladané v jednej kapitole tak, a v inej inak.
Takže preto.

@popolvar Ja som sa k vám pripojil cca rok, možno dva neskôr, čo ste s ľudom už na týchto veciach pracovali. Tie siahodlhé debaty museli byť ešte predo mnou, mňa nezasiahli. Napriek tomu si pamätám, že raz si mi na začiatku už za toto už dohováral. Skrátka mi to slovo vtedy prišlo príliš netypické, a ja som mal pri prekladoch dve základné priority: 1. urobiť text čitateľsky príjemnejším, aby sa dobre čítal a obsahoval čo najmenej rušivých prvkov, lebo viem to z vlastnej skúsenosti, že niektoré texty ma pri čítaní tak rušili a vyvádzali z pohody, že som po niekoľkých minútach čítania už nebol schopný sa sústrediť na samotný text, lebo som bol príliš nervózny a podráždený. 2. zjednotiť hlavnú terminológiu, aby v celej DVTR a Mrtvej vode mali termíny jednotnú podobu, a neboli voľne prekladané v jednej kapitole tak, a v inej inak. Takže preto.

Ten pojem "ландшафтно-усадебная урбанизация" som preložil ako "vidiecko-krajinná urbanizácia" (nič lepšie mi v tej chvíli nenapadlo), pani Irena to v Základoch sociológie preložila ako "Krajinná vesnická urbanizace".

Mne prvé čo napadlo bolo deurbanizácia alebo dezurbanizácia.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Dezurbanizace
Popravde s tých pojmov ako ste to preložili by mi ten význam asi nenapadol, tie slová sa hrubo navzájom vylučujú.


[quote="pid:56867, uid:6"]Ten pojem "ландшафтно-усадебная урбанизация" som preložil ako "vidiecko-krajinná urbanizácia" (nič lepšie mi v tej chvíli nenapadlo), pani Irena to v Základoch sociológie preložila ako "Krajinná vesnická urbanizace".[/quote] Mne prvé čo napadlo bolo deurbanizácia alebo dezurbanizácia. https://cs.wikipedia.org/wiki/Dezurbanizace Popravde s tých pojmov ako ste to preložili by mi ten význam asi nenapadol, tie slová sa hrubo navzájom vylučujú.

Ten pojem "ландшафтно-усадебная урбанизация" som preložil ako "vidiecko-krajinná urbanizácia"

Jsi dost blízko. Já bych to přeložila jako "urbanizace vesnické krajiny".
Ruština je mnohem bohatší jazyk, než naše jazyky. Mnohé je velmi těžko přeložitelné a opravdu se nedá přeložit jen podle významu ruských slov = je potřeba si "pomoci" naším a pochopitelným.
Třeba k tomu venkovu (vesnici) mají (nejméně) tři pojmenování:
usaďba, selo, děrevnja. Já to nevím, ale Rus ví, co je co - protože je mezi nimi rozdíl. Něco je jako naše "samota" (= osamocené stavení), něco je jako naše osada, něco je jako naše vesnice, protože je tam i kostel. I tohle hraje roli v pojmenování. Ale - co je co, to opravdu nevím...
A k tomu ostatnímu: také je mi milejší používat srozumitelná a v dnešním jazyce používaná spojení.


[quote="pid:56867, uid:6"]Ten pojem "ландшафтно-усадебная урбанизация" som preložil ako "vidiecko-krajinná urbanizácia"[/quote] Jsi dost blízko. Já bych to přeložila jako "**urbanizace vesnické krajiny".** Ruština je mnohem bohatší jazyk, než naše jazyky. Mnohé je velmi těžko přeložitelné a opravdu se nedá přeložit jen podle významu ruských slov = je potřeba si "pomoci" naším a pochopitelným. Třeba k tomu venkovu (vesnici) mají (nejméně) tři pojmenování: usaďba, selo, děrevnja. Já to nevím, ale Rus ví, co je co - protože je mezi nimi rozdíl. Něco je jako naše "samota" (= osamocené stavení), něco je jako naše osada, něco je jako naše vesnice, protože je tam i kostel. I tohle hraje roli v pojmenování. Ale - co je co, to opravdu nevím... A k tomu ostatnímu: také je mi milejší používat srozumitelná a v dnešním jazyce používaná spojení.

usaďba, selo, děrevnja

@Jura11 sem opakovaně dával odkaz na video
https://www.youtube.com/watch?v=WHVlRVd5hjA
se slovenskými titulky P. Kováčika, kde pojem "usaďba" je v daném kontextu překládán jako "statok" a celé diskutované slovní spojení jako "krajinno - statková urbanizácia". Taky to ovšem není kdovíjak "ľubozvučné" smile

[quote="pid:56884, uid:203"]usaďba, selo, děrevnja[/quote] @Jura11 sem opakovaně dával odkaz na video https://www.youtube.com/watch?v=WHVlRVd5hjA se slovenskými titulky P. Kováčika, kde pojem "usaďba" je v daném kontextu překládán jako "statok" a celé diskutované slovní spojení jako "krajinno - statková urbanizácia". Taky to ovšem není kdovíjak "ľubozvučné" :)

"krajinno - statková urbanizácia".

Já vím - a vůbec se mi to nelíbí - ačkoliv chápu důvod a obtíže s překladem.
Ta "usaďba" souvisí s naším "usadit se" ve významu najít si místo k žití. I my stále ještě máme slovo "usedlost" , ale většinou se používá ve významu velkého zemědělského statku - a ten v našem pojetí může klidně stát ve středu vesnice. Což si myslím, že Rusové mají ještě i jiný význam = jeden statek a několik hospodářských stavení, sloužících k užití tomu statku + mohou tam být i obytné chalupy pro zaměstnance. Proto jsem použila slovo "samota", usaďba stojí mimo vesnici.
A aby toho nebylo málo, míchá se nám sem i slovo "chutor" a o tom bych právě řekla, že má význam statku v našem pojetí... smile


[quote="pid:56889, uid:810"]"krajinno - statková urbanizácia".[/quote] Já vím - a vůbec se mi to nelíbí - ačkoliv chápu důvod a obtíže s překladem. Ta "usaďba" souvisí s naším "usadit se" ve významu najít si místo k žití. I my stále ještě máme slovo "**usedlost**" , ale většinou se používá ve významu velkého zemědělského statku - a ten v našem pojetí může klidně stát ve středu vesnice. Což si myslím, že Rusové mají ještě i jiný význam = jeden statek a několik hospodářských stavení, sloužících k užití tomu statku + mohou tam být i obytné chalupy pro zaměstnance. Proto jsem použila slovo "samota", usaďba stojí mimo vesnici. A aby toho nebylo málo, míchá se nám sem i slovo "chutor" a o tom bych právě řekla, že má význam statku v našem pojetí... :)

Aha - tak teď jsem se poučila, co u nás skutečně znamená slovo usedlost. Cituji:


  • Usedlost je venkovským, samostatně stojícím obytným objektem. Je považována za základní sídelní jednotku krajiny. Obvykle byl tento objekt spojen s rolnickým hospodářstvím. Toto označení se objevuje po období feudalismu.

Hm... tak takto by to sedělo na ruské slovo "usaďba".


Aha - tak teď jsem se poučila, co u nás skutečně znamená slovo usedlost. Cituji: - Usedlost je venkovským, samostatně stojícím obytným objektem. **Je považována za základní sídelní jednotku krajiny.** Obvykle byl tento objekt spojen s rolnickým hospodářstvím. Toto označení se objevuje po období feudalismu. Hm... tak takto by to sedělo na ruské slovo "usaďba".

Veď to tak aj robím. Vždy dávam veľké "Ľ" ako Ľudský, keď je rež o režime psychiky typu Človek.
Není to správně. Zaznobin to vysvětloval ruským příslovím "Все мы люди. но не все Человеки".
Právě na tomto rozdílu bazíroval. Zdůrazňoval, že jenom v Ruském jazyce je takové rozlišení. Já myslím, že i v našem.


[quote="pid:56856, uid:6"]Veď to tak aj robím. Vždy dávam veľké "Ľ" ako Ľudský, keď je rež o režime psychiky typu Človek.[/quote]Není to správně. Zaznobin to vysvětloval ruským příslovím **"Все мы люди. но не все Человеки"**. Právě na tomto rozdílu bazíroval. Zdůrazňoval, že jenom v Ruském jazyce je takové rozlišení. Já myslím, že i v našem.
Upravené 9. 2. 2022 o 17:28

Все мы люди. но не все Человеки".

No - a teď to přelož, abys nevypadal jako neschopný pitomec před těmi, kteří se poprvé s takovým textem setkají... smile


[quote="pid:56912, uid:312"]Все мы люди. но не все Человеки".[/quote] No - a teď to přelož, abys nevypadal jako neschopný pitomec před těmi, kteří se poprvé s takovým textem setkají... :)

stále ještě máme slovo "usedlost"

Pocitově mi to přijde v daném kontextu mnohem přesnější než "statek" - je tam důraz na to, že se tam "někdo usadil", zatímco statek spíše odkazuje na "něco", co je předmětem vlastnictví nebo má nějakou hodnotu ("pozemské statky).
Ovšem dostat to do toho překladu... no potěš smile


[quote="pid:56904, uid:203"]stále ještě máme slovo "usedlost"[/quote] Pocitově mi to přijde v daném kontextu mnohem přesnější než "statek" - je tam důraz na to, že se tam "někdo usadil", zatímco statek spíše odkazuje na "něco", co je předmětem vlastnictví nebo má nějakou hodnotu ("pozemské statky). Ovšem dostat to do toho překladu... no potěš :)

No - a teď to přelož, abys nevypadal jako neschopný pitomec před těmi, kteří se poprvé s takovým textem setkají...
Všichni jsme lidé, ale ne všichni jsou Člověkem. (pokud by to bylo v psané verzi, doplnil bych vysvětlení)


[quote="pid:56913, uid:203"]No - a teď to přelož, abys nevypadal jako neschopný pitomec před těmi, kteří se poprvé s takovým textem setkají...[/quote]**Všichni jsme lidé, ale ne všichni jsou Člověkem.** (pokud by to bylo v psané verzi, doplnil bych vysvětlení)
Upravené 9. 2. 2022 o 17:33

Všichni jsme lidé, ale ne všichni jsou Člověkem

Pokud takto, souhlasím. Bála jsem se, že použiješ něco jako "člověci", což je šílené a už předem to další text diskredituje.
Oni snad vycházejí z původního vzniku slova jako "čelo" + "věk", ale našince to slovo velmi zaskočí.


[quote="pid:56917, uid:312"]Všichni jsme lidé, ale ne všichni jsou Člověkem[/quote] Pokud takto, souhlasím. Bála jsem se, že použiješ něco jako "člověci", což je šílené a už předem to další text diskredituje. Oni snad vycházejí z původního vzniku slova jako "čelo" + "věk", ale našince to slovo velmi zaskočí.

Pocitově mi to přijde v daném kontextu

Důležité je slůvko "pocitově". Aspoň tady přesně je "můj problém", když uvnitř velmi dobře rozumím - ale nějak nemám slova, abych to řekla/vystihla česky. Proto velmi nerada překládám a když už něco, tak to shrnu svými slovy - jakoby převyprávím.


[quote="pid:56916, uid:810"]Pocitově mi to přijde v daném kontextu[/quote] Důležité je slůvko "pocitově". Aspoň tady přesně je "můj problém", když uvnitř velmi dobře rozumím - ale nějak nemám slova, abych to řekla/vystihla česky. Proto velmi nerada překládám a když už něco, tak to shrnu svými slovy - jakoby převyprávím.

"ландшафтно-усадебная урбанизация"

Nešlo by "krajino-sídelní urbanizace"?


"Все мы люди. но не все Человеки".

Všichni jsme lidé, ne všichni však dosahujeme kvalit(y) Člověka.


[quote="pid:56867, uid:6"]"ландшафтно-усадебная урбанизация"[/quote] Nešlo by "krajino-sídelní urbanizace"? [quote="pid:56912, uid:312"]"Все мы люди. но не все Человеки".[/quote] Všichni jsme lidé, ne všichni však dosahujeme kvalit(y) Člověka.

Není to správně. Zaznobin to vysvětloval ruským příslovím "Все мы люди. но не все Человеки".
Právě na tomto rozdílu bazíroval. Zdůrazňoval, že jenom v Ruském jazyce je takové rozlišení. Já myslím, že i v našem.

To je problém. V jednotnom čísle je slovo "človek" a má tvar množného čísla "ľudia". Práve tým, že Zaznobin použil v tej vete množné číslo v oboch slovách "čeloveki/ludi", tak poukázal na to, že v ruštine existuje rozdiel medzi týmito slovami, t.j. že ide o dva pojmy, nie jeden.
V slovenčine existuje "človek" len v jednotnom čísle, a "ľudia" len v množnom, t.j. nejde o dva odlišné pojmy, ale iba o jeden. To je ako keby si staval proti sebe slová "Zeus" a "Diovi".


Tá veta by sa nedala zmysluplne preložiť len s použitím našich slov "ľudia" a "človek". Buď by bolo treba przniť slovenčinu a použiť "človekovia/človeci", alebo vymyslieť novotvar, a vysvetliť, že v ruštine nejde o jeden a ten istý pojem ale o dva s mierne odlišnými významami.
Inak by si musel od ľudí čakať, že automaticky všetci pochopia neviditeľné ďalšie zmyslové roviny.


Skúška: kto chápe, prečo zo slov "строй психики" vznikol preklad "stroj psychiky".
Význam slova "строй" (foneticky "stroj" ) je:
1.zriadenie, systém, režim; 2. stavba, systém, štruktúra; 3. (hud. aj tech.) ladenie
1.rad; 2. (voj.) útvar, formácia; 3. prevádzka, činnosť.


Tak prečo stroj (psychiky)?
Dôvodom je druhá zmyslová rovina... Viete aká?


Ja som si vybral preklad "režim psychiky" preto, aby to vyzeralo automaticky ako niečo, čo je možné meniť, aby nás nikto neobviňoval z toho, že delíme ľudí na ľudí a podľudí. Aby to nepôsobilo, že ľudia majú pevné typy štruktúry psychiky. Slovo štruktúra alebo stroj na mňa pôsobilo ako niečo pevne dané, nechcel som, aby sa nejakí odporcovia toho chytili a vytrhli to z kontextu. Slová "režim psychiky" sa nedá tak ľahko zneužiť na obvinenia z delenia na ľudí a podľudí.


[quote="pid:56912, uid:312"]Není to správně. Zaznobin to vysvětloval ruským příslovím "Все мы люди. но не все Человеки". Právě na tomto rozdílu bazíroval. Zdůrazňoval, že jenom v Ruském jazyce je takové rozlišení. Já myslím, že i v našem.[/quote] To je problém. V jednotnom čísle je slovo "človek" a má tvar množného čísla "ľudia". Práve tým, že Zaznobin použil v tej vete množné číslo v oboch slovách "čeloveki/ludi", tak poukázal na to, že v ruštine existuje rozdiel medzi týmito slovami, t.j. že ide o dva pojmy, nie jeden. V slovenčine existuje "človek" len v jednotnom čísle, a "ľudia" len v množnom, t.j. nejde o dva odlišné pojmy, ale iba o jeden. To je ako keby si staval proti sebe slová "Zeus" a "Diovi". Tá veta by sa nedala zmysluplne preložiť len s použitím našich slov "ľudia" a "človek". Buď by bolo treba przniť slovenčinu a použiť "človekovia/človeci", alebo vymyslieť novotvar, a vysvetliť, že v ruštine nejde o jeden a ten istý pojem ale o dva s mierne odlišnými významami. Inak by si musel od ľudí čakať, že automaticky všetci pochopia neviditeľné ďalšie zmyslové roviny. Skúška: kto chápe, prečo zo slov "строй психики" vznikol preklad "stroj psychiky". Význam slova "строй" (foneticky "stroj" ) je: 1.zriadenie, systém, režim; 2. stavba, systém, štruktúra; 3. (hud. aj tech.) ladenie 1.rad; 2. (voj.) útvar, formácia; 3. prevádzka, činnosť. Tak prečo stroj (psychiky)? Dôvodom je druhá zmyslová rovina... Viete aká? Ja som si vybral preklad "režim psychiky" preto, aby to vyzeralo automaticky ako niečo, čo je možné meniť, aby nás nikto neobviňoval z toho, že delíme ľudí na ľudí a podľudí. Aby to nepôsobilo, že ľudia majú pevné typy štruktúry psychiky. Slovo štruktúra alebo stroj na mňa pôsobilo ako niečo pevne dané, nechcel som, aby sa nejakí odporcovia toho chytili a vytrhli to z kontextu. Slová "režim psychiky" sa nedá tak ľahko zneužiť na obvinenia z delenia na ľudí a podľudí.

Jsi dost blízko. Já bych to přeložila jako "urbanizace vesnické krajiny".

Znie to krajšie, ale stále je tam to problematické slovo "urbanizácia", ktorá do seba absorbuje "vesnické krajiny". "ландшафтно-усадебная урбанизация" nie je o urbanizácii (t.j. o rozvoji mesta a pohlcovaní dedín). Je to architektonický územný rozvoj celej krajiny podľa inej koncepcie. T.j. premena miest ale aj premena dedín. Je to rozvoj dedín podľa určitej presne popísanej koncepcie. Je to premena miest na ekologickejšie prostredie. A likvidácia milionových miest, na mestá s veľkosťou 100 až 200 tis. Tým presunom pracovných možností do periférii, sa zvýšia pracovné miesta v okolitom vidieku a zníži sa veľkosť extrémych veľkomiest.


Čo sa týka slova dezurbanizácia. Je to o niečo lepšie, ale toto slovo iba opisuje proces odlivu ľudí z miest na dediny. Nič iné. To slovo nemá nič spoločné z územným plánovaním, projektovaním osídlenia v krajine.


[quote="pid:56884, uid:203"]Jsi dost blízko. Já bych to přeložila jako "urbanizace vesnické krajiny".[/quote] Znie to krajšie, ale stále je tam to problematické slovo "urbanizácia", ktorá do seba absorbuje "vesnické krajiny". "ландшафтно-усадебная урбанизация" nie je o urbanizácii (t.j. o rozvoji mesta a pohlcovaní dedín). Je to architektonický územný rozvoj celej krajiny podľa inej koncepcie. T.j. premena miest ale aj premena dedín. Je to rozvoj dedín podľa určitej presne popísanej koncepcie. Je to premena miest na ekologickejšie prostredie. A likvidácia milionových miest, na mestá s veľkosťou 100 až 200 tis. Tým presunom pracovných možností do periférii, sa zvýšia pracovné miesta v okolitom vidieku a zníži sa veľkosť extrémych veľkomiest. Čo sa týka slova dezurbanizácia. Je to o niečo lepšie, ale toto slovo iba opisuje proces odlivu ľudí z miest na dediny. Nič iné. To slovo nemá nič spoločné z územným plánovaním, projektovaním osídlenia v krajine.
Upravené 9. 2. 2022 o 19:50

Oni snad vycházejí z původního vzniku slova jako "čelo" + "věk", ale našince to slovo velmi zaskočí.

Dívala jsem se na etymologii slova Человек v ruštině. Existuje vícero verzí, nejen jedna. Nejvíce mi vyjadřuje smysl slova tato:


"...чело и век; чело имело значение «верх», «высшее качество», а век — «сила» (см. увечить), что в сумме, вероятно, давало «обладающий полной силой», «взрослый»."


Volný překlad:
чело - shora, vyšší kvalita (vyšší vědomí)
век - síla, energie, moc (psychická)
Человек - jedinec disponující plným psychickým potenciálem, dospělý - zralý, do-kon-alý , dokončený, program maximum, "obraz Boží"


[quote="pid:56921, uid:203"]Oni snad vycházejí z původního vzniku slova jako "čelo" + "věk", ale našince to slovo velmi zaskočí.[/quote] Dívala jsem se na etymologii slova Человек v ruštině. Existuje vícero verzí, nejen jedna. Nejvíce mi vyjadřuje smysl slova tato: "...чело и век; чело имело значение «верх», «высшее качество», а век — «сила» (см. увечить), что в сумме, вероятно, давало «обладающий полной силой», «взрослый»." Volný překlad: **чело** - shora, vyšší kvalita (vyšší vědomí) **век** - síla, energie, moc (psychická) **Человек** - jedinec disponující plným psychickým potenciálem, dospělý - zralý, do-kon-alý , dokončený, program maximum, "obraz Boží"
Upravené 9. 2. 2022 o 21:12

"строй психики"

Tady si pomáhám a překládám jako naladění psychiky na typ (nebo taky nastavení).Ale tvůj překlad taky beru - je vypovídající.
A k té urbanizaci - taky pravda. Nedalo by se použít utváření venkovské krajiny? Ale ani použití slova architektura není od věci...
Prostě - je to těžké. Ale zdůrazním, že jsem ráda za všechny překlady, protože jsou potřebné. A stejně nejde ani tak o doslovný překlad jako jde o obrázek, který si náš mozek po přečtení vytvoří.


@Kiru Děkuji a souhlasím.

[quote="pid:56942, uid:6"]"строй психики"[/quote] Tady si pomáhám a překládám jako **naladění psychiky na typ** (nebo taky nastavení).Ale tvůj překlad taky beru - je vypovídající. A k té urbanizaci - taky pravda. Nedalo by se použít **utváření venkovské krajiny**? Ale ani použití slova architektura není od věci... Prostě - je to těžké. Ale zdůrazním, že jsem ráda za všechny překlady, protože jsou potřebné. A stejně nejde ani tak o doslovný překlad jako jde o obrázek, který si náš mozek po přečtení vytvoří. @Kiru Děkuji a souhlasím.
Upravené 9. 2. 2022 o 21:02

A co tak "stav psychiky" nebo "struktura psychiky"


A co tak "stav psychiky" nebo "struktura psychiky"

A co tak "stav psychiky" nebo "struktura psychiky"

"Režim psychiky" je tiež odpovedajúci preklad - "automatizovaný režim psychiky" pokrýva "stroj psychiky" zombíka, "Ludský/človečí režim" je tiež jasný.


[quote="pid:56955, uid:312"]A co tak "stav psychiky" nebo "struktura psychiky"[/quote] "_Režim psychiky_" je tiež odpovedajúci preklad - "_automatizovaný režim psychiky_" pokrýva "_stroj psychiky_" zombíka, _"Ludský/človečí režim_" je tiež jasný.
Upravené 9. 2. 2022 o 23:27

Podobné je to aj s ruským slovom "upravlenec"
Čo tak použiť slovo "operátor"?


"ландшафтно-усадебная урбанизация"
S týmto pojmom je to ťažšie, pretože pod slovom урбанизация je myslené osvojenie si krajiny, územia. Napadá ma slovné spojenie "vidiecke osídlenie / zasídlenie" ....


V slovenčine existuje "človek" len v jednotnom čísle, a "ľudia" len v množnom, t.j. nejde o dva odlišné pojmy, ale iba o jeden.
Mimochodom takéto debaty viedli najvyšší žreci v Egypte - debaty o jazyku, jeho vylepšeniach a pod. Také človeky by mali sedieť v parlamente a nie tá zberba čo tam je teraz.


[quote="pid:56867, uid:6"]Podobné je to aj s ruským slovom "upravlenec"[/quote]Čo tak použiť slovo "operátor"? [quote="pid:56867, uid:6"]"ландшафтно-усадебная урбанизация"[/quote]S týmto pojmom je to ťažšie, pretože pod slovom урбанизация je myslené osvojenie si krajiny, územia. Napadá ma slovné spojenie "vidiecke osídlenie / zasídlenie" .... [quote="pid:56942, uid:6"]V slovenčine existuje "človek" len v jednotnom čísle, a "ľudia" len v množnom, t.j. nejde o dva odlišné pojmy, ale iba o jeden.[/quote]Mimochodom takéto debaty viedli najvyšší žreci v Egypte - debaty o jazyku, jeho vylepšeniach a pod. Také človeky by mali sedieť v parlamente a nie tá zberba čo tam je teraz.
Upravené 10. 2. 2022 o 09:03

Ten výraz "stroj psychiky" vznikol, podľa môjho názoru, preto lebo jak v ruskom výraze "строй" tak aj v slovenskom "stroj" sa ukrýva číslovka 3. Číslo tri v KSB symbolizuje matériu-informáciu-mieru. A slovo "strojiť" vlastne znamená v druhej zmyslovej rovine ztrojovať (spájať tri zložky do jednej. Podobné slová sú "zdvojiť", "zjednotiť" ).
Na tento skrytý význam slova "строй" je poukázané aj v Mŕtvej vode. Preto ten, kto prvý prekladal tieto materiály si toto slovo obľúbil a prekladal ho práve takto.


Ten výraz "stroj psychiky" vznikol, podľa môjho názoru, preto lebo jak v ruskom výraze "с**трой**" tak aj v slovenskom "s**troj**" sa ukrýva číslovka 3. Číslo tri v KSB symbolizuje matériu-informáciu-mieru. A slovo "strojiť" vlastne znamená v druhej zmyslovej rovine ztrojovať (spájať tri zložky do jednej. Podobné slová sú "z**dvoj**iť", "z**jedno**tiť" ). Na tento skrytý význam slova "строй" je poukázané aj v Mŕtvej vode. Preto ten, kto prvý prekladal tieto materiály si toto slovo obľúbil a prekladal ho práve takto.

A k té urbanizaci - taky pravda. Nedalo by se použít utváření venkovské krajiny? Ale ani použití slova architektura není od věci...

Premýšľam, že ak sa o tom bude hovoriť v praxi s nejakými developermi, tak to bude treba nazvať nejako na spôsob "Koncepcia rozvoja miest a vidieka", len k tomu doplniť ešte nejaký vhodný prívlastok, čo by tú koncepciu špecifikovalo. Možno "ekotechnologického", keďže v KSB sa preferuje prechod z technokratickej do ekotechnickej civilizácie.


[quote="pid:56954, uid:203"]A k té urbanizaci - taky pravda. Nedalo by se použít utváření venkovské krajiny? Ale ani použití slova architektura není od věci...[/quote] Premýšľam, že ak sa o tom bude hovoriť v praxi s nejakými developermi, tak to bude treba nazvať nejako na spôsob "Koncepcia rozvoja miest a vidieka", len k tomu doplniť ešte nejaký vhodný prívlastok, čo by tú koncepciu špecifikovalo. Možno "ekotechnologického", keďže v KSB sa preferuje prechod z technokratickej do ekotechnickej civilizácie.

Inými slovami, práve nositelia Ľudského režimu psychiky majú rozhodujúci vplyv na algoritmiku kolektívnej psychiky, jak v jej vnútrosociálnych prejavoch, tak aj pri jej súčinnosti s algoritmikou prírodných procesov."


Absolútny súhlas. Mám úplne rovnaké pozorovanie spoločenských javov a nekopírovateľnosti týchlo vlastností.


Asi pred 20 minútami som na teba myslel, že by si mohol pokračovať v tomto vlákne.


[quote="pid:56674, uid:6"]Inými slovami, práve nositelia Ľudského režimu psychiky majú rozhodujúci vplyv na algoritmiku kolektívnej psychiky, jak v jej vnútrosociálnych prejavoch, tak aj pri jej súčinnosti s algoritmikou prírodných procesov."[/quote] Absolútny súhlas. Mám úplne rovnaké pozorovanie spoločenských javov a nekopírovateľnosti týchlo vlastností. Asi pred 20 minútami som na teba myslel, že by si mohol pokračovať v tomto vlákne.

prechod z technokratickej do ekotechnickej civilizácie.

Co "ekotechnická koncepce rozvoje..."?


[quote="pid:57159, uid:6"]prechod z technokratickej do ekotechnickej civilizácie.[/quote] Co "ekotechnická koncepce rozvoje..."?

@Ferry Myslím, že matematika a jazykoveda sú dva najdôležitejšie odbory v živote človeka. Sú minimálne základom, od ktorého sa odvíja všetko ostatné.

Matéria-informácia-miera.


Miera, to sú metrické charakteristiky matérie. Sú to všetky merateľné vlastnosti. Veľkosť, dĺžka, intenzita, kódovanie a množstvo ďalšieho.
Číselnými súvzťažnosťami sa zaoberá matematika.


Na to, aby človek vedel vyjadriť informáciu, pracovať s ňou a šíriť ju ďalej, tak potrebuje jazyk (komunikačný prostriedok). K tomu mu slúži rodná reč alebo iné druhy jazykov. Jazykom sa zaoberá jazykoveda. Jazyk delí všetky objektívne existujúce (ale aj abstraktné) veci do slovných kategórií a podkategórií, do seba vložených pojmových jazykových podskupín. Vďaka tomu môže človek logicky popisovať realitu: minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Vďaka tomu môže myslieť v slovách a informovať druhých. Jazyk má svoju vlastnú matematiku slov. Práve vhodná etymológia pri vytváraní jazyka môže jazyku dať oveľa hlbšie významové roviny (ak jazyk nevzniká hala-bala, ak nové slová nevznikajú degradáciou pôvodného jazyka). Navyše jazyk má aj magickú rovinu podľa toho, ako pracuje so slovami a ich pravým významom. Myšlienky sú materiálne, tie sú prepojené so slovami, a tie zasa s činmi. Myšlienky ovplyvňujú realitu, pretože tých kanálov, ktorými sa šíria obrazy a slová je viac, než len cez ústa.
Kvalitný jazyk a adekvátna kultúra reči pomáhajú adekvátne prenášať obrazy od jedného človeka k druhému. Pomáhajú správne chápať zamýšľanú informáciu, čo minimalizuje konflikty a krivdy z nedorozumení.


Vlastne najlepším dôkazom toho, že materia-informácia-miera je správny základný kameň všetkého stvoreného je to, že informatika dokáže simulovať všetky materiálne procesy vo vesmíre. No a počítač pracuje práve na princípe materie-informácie-miery. Hardware vyjadruje materiu. A software je zložený z algoritmov, ktoré spracovavajú informácie. Synonym miery (scenára) je práve algoritmus. Algoritmus, to sú počítačové programy. Tie sú krmené vstupnými informáciami, ktoré vnútorne spracovávajú a výsledok vychádza ako výstupná informácia.


Keď sa pozrieme na počítačový program, špeciálne v strojovom kóde, tak vidíme len čísla. Nielen informácie, ale aj programy sú vyjadrené v číslach. Všetka realita, ktorú sa počítač snaží imitovať, sú len čísla. Čísla, to je miera, ktorou sa meria. Ale čísla môžu vyjadrovať aj informácie, ak sa určitým číslam priradí určitý dohodnutý význam.


Práve preto matematika a jazykoveda je úplný základ na spoznávanie sveta, celého materiálneho univerza.


@Ferry Myslím, že matematika a jazykoveda sú dva najdôležitejšie odbory v živote človeka. Sú minimálne základom, od ktorého sa odvíja všetko ostatné. Matéria-informácia-miera. **Miera**, to sú metrické charakteristiky matérie. Sú to všetky merateľné vlastnosti. Veľkosť, dĺžka, intenzita, kódovanie a množstvo ďalšieho. Číselnými súvzťažnosťami sa zaoberá **matematika**. Na to, aby človek vedel vyjadriť informáciu, pracovať s ňou a šíriť ju ďalej, tak potrebuje jazyk (komunikačný prostriedok). K tomu mu slúži rodná reč alebo iné druhy jazykov. Jazykom sa zaoberá **jazykoveda**. Jazyk delí všetky objektívne existujúce (ale aj abstraktné) veci do slovných kategórií a podkategórií, do seba vložených pojmových jazykových podskupín. Vďaka tomu môže človek logicky popisovať realitu: minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Vďaka tomu môže myslieť v slovách a **informovať** druhých. Jazyk má svoju vlastnú matematiku slov. Práve vhodná etymológia pri vytváraní jazyka môže jazyku dať oveľa hlbšie významové roviny (ak jazyk nevzniká hala-bala, ak nové slová nevznikajú degradáciou pôvodného jazyka). Navyše jazyk má aj magickú rovinu podľa toho, ako pracuje so slovami a ich pravým významom. Myšlienky sú materiálne, tie sú prepojené so slovami, a tie zasa s činmi. Myšlienky ovplyvňujú realitu, pretože tých kanálov, ktorými sa šíria obrazy a slová je viac, než len cez ústa. Kvalitný jazyk a adekvátna kultúra reči pomáhajú adekvátne prenášať obrazy od jedného človeka k druhému. Pomáhajú správne chápať zamýšľanú informáciu, čo minimalizuje konflikty a krivdy z nedorozumení. Vlastne najlepším dôkazom toho, že materia-informácia-miera je správny základný kameň všetkého stvoreného je to, že informatika dokáže simulovať všetky materiálne procesy vo vesmíre. No a počítač pracuje práve na princípe materie-informácie-miery. Hardware vyjadruje materiu. A software je zložený z algoritmov, ktoré spracovavajú informácie. Synonym miery (scenára) je práve algoritmus. Algoritmus, to sú počítačové programy. Tie sú krmené vstupnými informáciami, ktoré vnútorne spracovávajú a výsledok vychádza ako výstupná informácia. Keď sa pozrieme na počítačový program, špeciálne v strojovom kóde, tak vidíme len čísla. Nielen informácie, ale aj programy sú vyjadrené v číslach. Všetka realita, ktorú sa počítač snaží imitovať, sú len čísla. Čísla, to je miera, ktorou sa meria. Ale čísla môžu vyjadrovať aj informácie, ak sa určitým číslam priradí určitý dohodnutý význam. Práve preto matematika a jazykoveda je úplný základ na spoznávanie sveta, celého materiálneho univerza.
Upravené 10. 2. 2022 o 20:57

Co "ekotechnická koncepce rozvoje..."?

Áno, niečo na ten spôsob.


[quote="pid:57163, uid:810"]Co "ekotechnická koncepce rozvoje..."?[/quote] Áno, niečo na ten spôsob.

ale aj abstraktné) veci
Původně i abstraktní slova, jako čest, svědomí, sláva, chrabrost atd. vyjadřovaly zcela konkrétní věci.


[quote="pid:57168, uid:6"]ale aj abstraktné) veci[/quote]Původně i abstraktní slova, jako čest, svědomí, sláva, chrabrost atd. vyjadřovaly zcela konkrétní věci.

len k tomu doplniť ešte nejaký vhodný prívlastok, čo by tú koncepciu špecifikovalo.

Co takhle udržitelná koncepce? Tomu bude rozumět i ten investor či stavitel. A jen tak na okraj - moc bych si přála žít v něčem tak krásném, jako je ten nový typ vesnice či města. Návrhy jsou nádherné - a já jsem opravdu pevně přesvědčená, že prostředí velmi působí na psychiku člověka.
"строй" tak aj v slovenskom "stroj" sa ukrýva číslovka 3.

Ano, to máš pravdu, že se jedná o umění spojovat tři prvky do jednoho. Pak bych se moc přimlouvala, aby to bylo takto srozumitelně vysvětlené v "tlustých knihách" = že se nejedná o stroj ve smyslu přístroj, ani o základ slova strojení jako oblékání, ale že základ je ve ztrojení ve smyslu slučování tří prvků.


[quote="pid:57159, uid:6"]len k tomu doplniť ešte nejaký vhodný prívlastok, čo by tú koncepciu špecifikovalo.[/quote] Co takhle **udržitelná koncepce**? Tomu bude rozumět i ten investor či stavitel. A jen tak na okraj - moc bych si přála žít v něčem tak krásném, jako je ten nový typ vesnice či města. Návrhy jsou nádherné - a já jsem opravdu pevně přesvědčená, že prostředí velmi působí na psychiku člověka. [quote="pid:57157, uid:6"]"строй" tak aj v slovenskom "stroj" sa ukrýva číslovka 3.[/quote] Ano, to máš pravdu, že se jedná o umění spojovat tři prvky do jednoho. Pak bych se moc přimlouvala, aby to bylo takto srozumitelně vysvětlené v "tlustých knihách" = že se nejedná o stroj ve smyslu přístroj, ani o základ slova strojení jako oblékání, ale že základ je ve ztrojení ve smyslu slučování tří prvků.

Původně i abstraktní slova, jako čest, svědomí, sláva, chrabrost atd. vyjadřovaly zcela konkrétní věci.

Jak to myslíš? Zajímalo by mě to. Můžeš to blíže vysvětlit?


[quote="pid:57171, uid:312"]Původně i abstraktní slova, jako čest, svědomí, sláva, chrabrost atd. vyjadřovaly zcela konkrétní věci.[/quote] Jak to myslíš? Zajímalo by mě to. Můžeš to blíže vysvětlit?

Jak to myslíš? Zajímalo by mě to. Můžeš to blíže vysvětlit?
Myslím to tak, jak jsem to napsal. Kdysi tato slova znamenala konkrétní věci. Přibližně tak, jako um i rozum původně znamenaly vlasy na pravé a levé straně hlavy.
Až od těch konkrétních věcí pak tato slova dostala abstraktní význam. Zítra bych o tom mohl napsat pojednání. Uveřejním ho ve vláknu o významových rovinách Ruského (slovanských) jazyka.


[quote="pid:57174, uid:203"]Jak to myslíš? Zajímalo by mě to. Můžeš to blíže vysvětlit?[/quote]Myslím to tak, jak jsem to napsal. Kdysi tato slova znamenala konkrétní věci. Přibližně tak, jako um i rozum původně znamenaly vlasy na pravé a levé straně hlavy. Až od těch konkrétních věcí pak tato slova dostala abstraktní význam. Zítra bych o tom mohl napsat pojednání. Uveřejním ho ve vláknu o významových rovinách Ruského (slovanských) jazyka.
Upravené 10. 2. 2022 o 21:05

Co takhle udržitelná koncepce? Tomu bude rozumět i ten investor či stavitel.

Aj tak by sa dalo: Koncepcia udržateľného rozvoja krajiny. Ono si to už svoj názov nájde. Knihy sú už vytlačené, meniť sa to nebude. Ale keď sa o tom bude hovoriť, bude treba používať lepšie pojmy. Špeciálne ten, kto sa bude snažiť túto myšlienku naštartovať a zrealizovať. Možno to chce svoj čas, aby to ešte spracovalo a prekonzultovalo veľa nadšených hláv a vychytalo prípadné chyby (myslím samotný obsah tej koncepcie). Ale keby niekde vznikol hoc len jeden takýto projekt na rozlohe dajme tomu 100 ha. Tak už by sa pri propagovaní myšlienky dalo na čo odkazovať. Bolo by niečo hmatateľné, čím by sa dalo inšpirovať ľudí.


Ano, to máš pravdu, že se jedná o umění spojovat tři prvky do jednoho. Pak bych se moc přimlouvala, aby to bylo takto srozumitelně vysvětlené v "tlustých knihách" = že se nejedná o stroj ve smyslu přístroj, ani o základ slova strojení jako oblékání, ale že základ je ve ztrojení ve smyslu slučování tří prvků.

Bude to trochu problém, lebo veľa kníh je už vytlačených. Ale pomohlo by vysvetľovať, robiť trochu osvetu, ak sa niekto tomu výrazu začuduje. Ja ho osobne pri prekladoch nepoužívam.


[quote="pid:57173, uid:203"]Co takhle udržitelná koncepce? Tomu bude rozumět i ten investor či stavitel.[/quote] Aj tak by sa dalo: Koncepcia udržateľného rozvoja krajiny. Ono si to už svoj názov nájde. Knihy sú už vytlačené, meniť sa to nebude. Ale keď sa o tom bude hovoriť, bude treba používať lepšie pojmy. Špeciálne ten, kto sa bude snažiť túto myšlienku naštartovať a zrealizovať. Možno to chce svoj čas, aby to ešte spracovalo a prekonzultovalo veľa nadšených hláv a vychytalo prípadné chyby (myslím samotný obsah tej koncepcie). Ale keby niekde vznikol hoc len jeden takýto projekt na rozlohe dajme tomu 100 ha. Tak už by sa pri propagovaní myšlienky dalo na čo odkazovať. Bolo by niečo hmatateľné, čím by sa dalo inšpirovať ľudí. [quote="pid:57173, uid:203"]Ano, to máš pravdu, že se jedná o umění spojovat tři prvky do jednoho. Pak bych se moc přimlouvala, aby to bylo takto srozumitelně vysvětlené v "tlustých knihách" = že se nejedná o stroj ve smyslu přístroj, ani o základ slova strojení jako oblékání, ale že základ je ve ztrojení ve smyslu slučování tří prvků.[/quote] Bude to trochu problém, lebo veľa kníh je už vytlačených. Ale pomohlo by vysvetľovať, robiť trochu osvetu, ak sa niekto tomu výrazu začuduje. Ja ho osobne pri prekladoch nepoužívam.
Upravené 10. 2. 2022 o 21:16

Jak to myslíš? Zajímalo by mě to. Můžeš to blíže vysvětlit?

Prečítaj si toto, a pochopíš...
https://ksbforum.eu/index.php?u=/topic/1361/v-yacute-znamov-eacute-roviny-rusk-eacute-ho-slovansk-eacute-ho-jazyka-aneb-rusk-yacute-jazyk-netradi%C4%8Dn%C4%9B/1#post-22976


Ak by sa link nenačítal správne na rusofilovom odkaze. Tak je to tento:


Rusofil zverejnil(a) 4. 7. 2021 o 13:45
Díl 7.
UM a ROZUM.


[quote="pid:57174, uid:203"]Jak to myslíš? Zajímalo by mě to. Můžeš to blíže vysvětlit?[/quote] Prečítaj si toto, a pochopíš... https://ksbforum.eu/index.php?u=/topic/1361/v-yacute-znamov-eacute-roviny-rusk-eacute-ho-slovansk-eacute-ho-jazyka-aneb-rusk-yacute-jazyk-netradi%C4%8Dn%C4%9B/1#post-22976 Ak by sa link nenačítal správne na rusofilovom odkaze. Tak je to tento: Rusofil zverejnil(a) 4. 7. 2021 o 13:45 Díl 7. UM a ROZUM.

udržitelná koncepce


Udržitelná koncepce krajinného rozvoje?


Koncepcia udržateľného rozvoja krajiny


Ha, @jardob už napsal to stejné, jen v jiném slovosledu...
Vidíte v těchto dvou verzích slovosledu i rozdíly významové nebo se dá říci, že se jedná o synonyma?

Dodatek: Moje verze mi teď po opakovaném přečtení evokuje udržitelný krajně jiný rozvoj. :-)


[quote="pid:57173, uid:203"]udržitelná koncepce[/quote] Udržitelná koncepce krajinného rozvoje? [quote="pid:57179, uid:6"]Koncepcia udržateľného rozvoja krajiny[/quote] Ha, @jardob už napsal to stejné, jen v jiném slovosledu... Vidíte v těchto dvou verzích slovosledu i rozdíly významové nebo se dá říci, že se jedná o synonyma? Dodatek: Moje verze mi teď po opakovaném přečtení evokuje udržitelný krajně jiný rozvoj. :-)
Upravené 10. 2. 2022 o 21:32

Myslím to tak, jak jsem to napsal

Rusofile, já se jen zeptala, protože mě to zajímá. A nic jsem nevěděla, že o tom někde píšeš víc - jak mi nyní vysvětlil Jardob.
Jestli tě to popudilo - promiň, už se tě víc ptát nebudu.
Bude to trochu problém, lebo veľa kníh je už vytlačených.

Ano, já to chápu a jsem moc ráda, že se o pojmech takto bavíme. Já se už totiž 2x setkala s tím, že mi knihu "hodili na hlavu" s tím, že se to "nedá číst", že to není překlad, ale robota. Ano, vysvětlovala jsem - jenže ne vždy jsem věděla, proč bylo v překladu použité právě takové těžkopádné slovo.
Prosím, tohle není nic proti ničemu. Já osobně jsem moc ráda, že se překládá a knihy vycházejí. Moc ráda. Taky si myslím, že pokud by ti dotyční měli skutečně velký zájem, pár těžkopádných slov prostě a jednoduše vydrží. Jsou to první překlady - navíc povětšinou od amatérů a nadšenců. Bez pomoci nějakých študovaných jazykovědců. Překlad spousty neznámých slov v neznámých a nezažitých souvislostech. Já smekám a děkuji. Beru naši debatu spíš jen pro budoucnost, pro zajímavost, kdyby to také někdo potřeboval vysvětlit.


Udržitelná koncepce krajinného rozvoje?

Ano, líbí se mi to.


[quote="pid:57177, uid:312"]Myslím to tak, jak jsem to napsal[/quote] Rusofile, já se jen zeptala, protože mě to zajímá. A nic jsem nevěděla, že o tom někde píšeš víc - jak mi nyní vysvětlil Jardob. Jestli tě to popudilo - promiň, už se tě víc ptát nebudu. [quote="pid:57179, uid:6"]Bude to trochu problém, lebo veľa kníh je už vytlačených.[/quote] Ano, já to chápu a jsem moc ráda, že se o pojmech takto bavíme. Já se už totiž 2x setkala s tím, že mi knihu "hodili na hlavu" s tím, že se to "nedá číst", že to není překlad, ale robota. Ano, vysvětlovala jsem - jenže ne vždy jsem věděla, proč bylo v překladu použité právě takové těžkopádné slovo. Prosím, tohle není nic proti ničemu. Já osobně jsem moc ráda, že se překládá a knihy vycházejí. Moc ráda. Taky si myslím, že pokud by ti dotyční měli skutečně velký zájem, pár těžkopádných slov prostě a jednoduše vydrží. Jsou to první překlady - navíc povětšinou od amatérů a nadšenců. Bez pomoci nějakých študovaných jazykovědců. Překlad spousty neznámých slov v neznámých a nezažitých souvislostech. Já smekám a děkuji. Beru naši debatu spíš jen pro budoucnost, pro zajímavost, kdyby to také někdo potřeboval vysvětlit. [quote="pid:57187, uid:181"]Udržitelná koncepce krajinného rozvoje?[/quote] Ano, líbí se mi to.
Upravené 10. 2. 2022 o 21:48

Přiznám se, že mi na tom jinak pěkném názvu trochu vadí dlouhodobá diskreditace slovního spojení "udržitelný rozvoj" (evokujícího Římský klub a jeho Limity růstu) samozřejmě, ta slova za to nemůžou...


Přiznám se, že mi na tom jinak pěkném názvu trochu vadí dlouhodobá diskreditace slovního spojení "udržitelný rozvoj" (evokujícího Římský klub a jeho Limity růstu) samozřejmě, ta slova za to nemůžou...
Upravené 10. 2. 2022 o 21:56

Jestli tě to popudilo - promiň, už se tě víc ptát nebudu.
Prosím tě, kdes vzala, že mě to popudilo? Naopak, jsem rád, že tě to zajímá a mám pro koho psát.
Moc se nerozepisuji, protože dnes je premiéra dalšího dílu historického seriálu, který sleduji, takže píšu zkratkovitě v čase reklamy smile


[quote="pid:57197, uid:203"]Jestli tě to popudilo - promiň, už se tě víc ptát nebudu.[/quote]Prosím tě, kdes vzala, že mě to popudilo? Naopak, jsem rád, že tě to zajímá a mám pro koho psát. Moc se nerozepisuji, protože dnes je premiéra dalšího dílu historického seriálu, který sleduji, takže píšu zkratkovitě v čase reklamy :)
Upravené 10. 2. 2022 o 22:01

Prosím tě, kdes vzala, že mě to popudilo?

No... napsal jsi to tak. Jakože je to přece úplně jasné - jen já, blbka, se musím ptát na tak samozřejmé věci.
Tak dobře, nebudu to brát osobně a už už čtu, cos o tom napsal. smile


[quote="pid:57200, uid:312"]Prosím tě, kdes vzala, že mě to popudilo?[/quote] No... napsal jsi to tak. Jakože je to přece úplně jasné - jen já, blbka, se musím ptát na tak samozřejmé věci. Tak dobře, nebudu to brát osobně a už už čtu, cos o tom napsal. :)
1.38k
50
15
Živá ukážka
Zadajte minimálne 10 znak(y/ov)
UPOZORNENIE: Spomenuli ste používateľov %MENTIONS%, no oni túto správu nevidia a nedostanú oznámenie
Ukladá sa…
Uložené
S vybrat(ou/ými) položk(ou/ami) Zrušiť výber príspevkov Zobraziť vybraté príspevky
Všetky príspevky v tejto téme budú odstránen(é/ý)
Čakajúci koncept… Kliknutím sa vrátite k úpravám
Zahodiť koncept