V seriálu je to podáno tak, že kousne tě škorpión, který to má v genech a subjekt se má dát kousnout znova - jen, tak pro nic za nic, aby ten kdo nastaví tvář nebyl násilný
Toto ten hrdina príbehu so škorpiónom celkom určite nemal v úmysle. Skrátka chcel pomôcť škorpiónovi, aby sa neutopil. Ale nenapadlo mu, že môže použiť aj nejakú pomôcku (kus dreva atď.) na vytiahnutie toho škorpióna bez toho, aby dostal žihadlo. Z nejakého dôvodu mu to nenapadlo, ani keď dostal druhé žihadlo.
(podobné veci robia v Juhoafrickej republike chytači hadov, ktorí chytajú zatúlaných jedovatých hadov v domácnostiach a odnášajú ich za mesto do lesa. Robia to preto, lebo majú hady radi. Je to platená služba)Ine je to u silne veriacich kresťanov na podvedomej úrovni. Tam viera je podaná tak, že veriaceho podvedome stimuluje k tomu, aby tiež hľadal svoju golgotu, vyhľadával utrpenie, poníženie. Mnohí svätí chceli trpieť namiesto Krista (stigmy na rukách, nohách a boku je vlastne odpoveď na túto obrovskú túžbu). Dievčatá z Fatimy nosili okolo pása povrazy, ktorými si spôsobovali bolesť (umrtvovanie tela a žiadostí, a zároveň utrpenie ako forma zásluh).
No Človeku by nemalo ísť o vyhľadávanie utrpenia, ale primárne o pomáhanie ľuďom, o zmenu spoločnosti k lepšiemu. Človek, ak je to možné, sa snaží vyhnúť konfliktom a bitke, no nebude váhať zastať sa toho, komu ubližujú, ochrániť slabších. Je naozaj pravda, že odplácaním násilia násilím sa svet k lepšiumu nezmení, lebo ľudia nevidia svet ako ty, a násilie (aj z nepochopenia) bude plodiť ďalšie nekonečné krivdy.
Tu ide o to prejsť od 6. priority (ručne stručne, päsťami) k vyšším prioritám, ktoré sú pomalšie, ale trvácnejšie riešia problémy. T.j. stať sa múdrejším ako agresori, prejsť im cez rozum a neutralizovať ich snahy inými spôsobmi. Obrazne povedané, vyriešiť to ako rodič s maličkým trucovitým deckom (ale bez bitky).
Veľmi dôležité ale bude vychovať nové generácie ľudí s Ľudskejším svetonázorom, ktorí budú mať jednotné chápanie dobra a zla, jednotné chápanie zodpovednosti, povinností a práv pred spoločnosťou. Ktorí budú dobre chápať, prečo ten a ten je za niečo potrestaný a budú to pokladať za spravodlivé (t.j. nebude sa z nepochopenia šíriť pocit krivdy a reťaziť sa z pokolenia na pokolenie v danom rode).
Pamätáte ten výrok, že nutnosť použiť 6. prioritu znamená zlyhanie riadenia na všetkých vyšších prioritách? Pochopiteľne sa to vzťahuje k subjektu s režimom psychiky Človek, lebo Démon pracuje metódou "rozdeľuje a panuj" a násilie je jednou z jeho pracovných metód. Ten výrok sa netýka len vojen, ale aj medziľudských vzťahov. Ak situácia dospeje do násilia, znamená to, že človek si málo (alebo vôbec) namáhal mozgové závity, aby tu situáciu vyriešil na vyšších prioritách. Neplatí to pre nepredvídané situácie, keď sa človek a jeho blízki ocitnú v ohrození. Ale aj tu platí, že ten kto žije v súlade s Bohom, rozvíja si intuíciu a pozorne sleduje reč Života, tak ten sa v nebezpečných situáciách neocitne (iba ak by do toho šiel vedome, napr. vo vojnovom stave). A čo sa týka spoločnosti, keď vidí kam situácia speje a do akých problémov sa hrnú ľudia - pomáha tým, ktorí sú schopní prijať radu alebo pomoc. Nedá sa pomôcť všetkým naraz a proti ich vôli. Netreba zabúdať, že stratégia je vždy dôležitejšia ako taktika, aj keď potrebné sú obe. T.j. človek v tiesni môže upustiť od taktických cieľov, no nikdy nesmie upustiť od strategických. To je aj o tom, keď človek sa snaží pomôcť úplne všetkým tu a teraz, ale vypadne zo strategického procesu, ktorým sa v budúcnosti vyrieši celý problém a nebude už k takýmto situáciám dochádzať. Prirovnám to k príkladu: dôležitejšie je učiť ľudí chytať ryby, než ich tu a teraz hneď kŕmiť. Kŕmenie ľudí tu a teraz môže zabrať dobrodincovi všetok čas a vôbec mu neostane čas na to, aby ľudí učil chytať ryby.
Viem, že pohľad na trpiacich ľudí bolí, na pozadí krívd ktoré sa dejú v štáte. Ale prepadnúť emóciám a plátať záplaty hlava nehlava nie je trvalé riešenie. Trvalejšie riešenie je meniť ľudí a cez nich meniť celý systém. A to je dlhodobejší ale životne dôležitý proces, bez ktorého sa z bahna nedostaneme. A tento proces si vyžaduje určité množstvo ľudí mysliacich nízkofrekvenčne, t.j. dlhodobými procesmi. Zatiaľ sme to kritické množstvo nedosiahli. (Je samozrejme v poriadku, ak ľudia pomáhajú aj okamžite, tam kde treba ("kŕmia ľudí" ), aby bola situácia udržateľná. Ale NF proces sa nesmie zanedbať a na to tiež treba ľudí, ktorí sa tomu venujú naplno)
[quote="pid:27323, uid:426"]V seriálu je to podáno tak, že kousne tě škorpión, který to má v genech a subjekt se má dát kousnout znova - jen, tak pro nic za nic, aby ten kdo nastaví tvář nebyl násilný[/quote]
Toto ten hrdina príbehu so škorpiónom celkom určite nemal v úmysle. Skrátka chcel pomôcť škorpiónovi, aby sa neutopil. Ale nenapadlo mu, že môže použiť aj nejakú pomôcku (kus dreva atď.) na vytiahnutie toho škorpióna bez toho, aby dostal žihadlo. Z nejakého dôvodu mu to nenapadlo, ani keď dostal druhé žihadlo. _(podobné veci robia v Juhoafrickej republike chytači hadov, ktorí chytajú zatúlaných jedovatých hadov v domácnostiach a odnášajú ich za mesto do lesa. Robia to preto, lebo majú hady radi. Je to platená služba)_
Ine je to u silne veriacich kresťanov na podvedomej úrovni. Tam viera je podaná tak, že veriaceho podvedome stimuluje k tomu, aby tiež hľadal svoju golgotu, vyhľadával utrpenie, poníženie. Mnohí svätí chceli trpieť namiesto Krista _(stigmy na rukách, nohách a boku je vlastne odpoveď na túto obrovskú túžbu)_. Dievčatá z Fatimy nosili okolo pása povrazy, ktorými si spôsobovali bolesť (umrtvovanie tela a žiadostí, a zároveň utrpenie ako forma zásluh).
No Človeku by nemalo ísť o vyhľadávanie utrpenia, ale primárne o pomáhanie ľuďom, o zmenu spoločnosti k lepšiemu. Človek, ak je to možné, sa snaží vyhnúť konfliktom a bitke, no nebude váhať zastať sa toho, komu ubližujú, ochrániť slabších. Je naozaj pravda, že odplácaním násilia násilím sa svet k lepšiumu nezmení, lebo ľudia nevidia svet ako ty, a násilie (aj z nepochopenia) bude plodiť ďalšie nekonečné krivdy.
Tu ide o to prejsť od 6. priority (ručne stručne, päsťami) k vyšším prioritám, ktoré sú pomalšie, ale trvácnejšie riešia problémy. T.j. stať sa múdrejším ako agresori, prejsť im cez rozum a neutralizovať ich snahy inými spôsobmi. Obrazne povedané, vyriešiť to ako rodič s maličkým trucovitým deckom (ale bez bitky).
Veľmi dôležité ale bude vychovať nové generácie ľudí s Ľudskejším svetonázorom, ktorí budú mať jednotné chápanie dobra a zla, jednotné chápanie zodpovednosti, povinností a práv pred spoločnosťou. Ktorí budú dobre chápať, prečo ten a ten je za niečo potrestaný a budú to pokladať za spravodlivé (t.j. nebude sa z nepochopenia šíriť pocit krivdy a reťaziť sa z pokolenia na pokolenie v danom rode).
Pamätáte ten výrok, že nutnosť použiť 6. prioritu znamená zlyhanie riadenia na všetkých vyšších prioritách? Pochopiteľne sa to vzťahuje k subjektu s režimom psychiky Človek, lebo Démon pracuje metódou "rozdeľuje a panuj" a násilie je jednou z jeho pracovných metód. Ten výrok sa netýka len vojen, ale aj medziľudských vzťahov. Ak situácia dospeje do násilia, znamená to, že človek si málo (alebo vôbec) namáhal mozgové závity, aby tu situáciu vyriešil na vyšších prioritách. Neplatí to pre nepredvídané situácie, keď sa človek a jeho blízki ocitnú v ohrození. Ale aj tu platí, že ten kto žije v súlade s Bohom, rozvíja si intuíciu a pozorne sleduje reč Života, tak ten sa v nebezpečných situáciách neocitne _(iba ak by do toho šiel vedome, napr. vo vojnovom stave)_. A čo sa týka spoločnosti, keď vidí kam situácia speje a do akých problémov sa hrnú ľudia - pomáha tým, ktorí sú schopní prijať radu alebo pomoc. Nedá sa pomôcť všetkým naraz a proti ich vôli. Netreba zabúdať, že stratégia je vždy dôležitejšia ako taktika, aj keď potrebné sú obe. T.j. človek v tiesni môže upustiť od taktických cieľov, no nikdy nesmie upustiť od strategických. To je aj o tom, keď človek sa snaží pomôcť úplne všetkým tu a teraz, ale vypadne zo strategického procesu, ktorým sa v budúcnosti vyrieši celý problém a nebude už k takýmto situáciám dochádzať. Prirovnám to k príkladu: dôležitejšie je učiť ľudí chytať ryby, než ich tu a teraz hneď kŕmiť. Kŕmenie ľudí tu a teraz môže zabrať dobrodincovi všetok čas a vôbec mu neostane čas na to, aby ľudí učil chytať ryby.
Viem, že pohľad na trpiacich ľudí bolí, na pozadí krívd ktoré sa dejú v štáte. Ale prepadnúť emóciám a plátať záplaty hlava nehlava nie je trvalé riešenie. Trvalejšie riešenie je meniť ľudí a cez nich meniť celý systém. A to je dlhodobejší ale životne dôležitý proces, bez ktorého sa z bahna nedostaneme. A tento proces si vyžaduje určité množstvo ľudí mysliacich nízkofrekvenčne, t.j. dlhodobými procesmi. Zatiaľ sme to kritické množstvo nedosiahli. (Je samozrejme v poriadku, ak ľudia pomáhajú aj okamžite, tam kde treba ("kŕmia ľudí" ), aby bola situácia udržateľná. Ale NF proces sa nesmie zanedbať a na to tiež treba ľudí, ktorí sa tomu venujú naplno)