BOJUJEME ZA ODKAZ SNP
Strana SMER - sociálna demokracia intenzívne sleduje dianie okolo Múzea SNP, snahy ministrov za OĽaNO si toto múzeum prehadzovať a hrubo prehliadať historické súvislosti.
Slovenské národné povstanie (SNP) patrí k neoddeliteľnej súčasti príbehu súčasnej Slovenskej republiky. Ozbrojeným vystúpením proti fašistom sa naši predkovia postavili na stranu mieru a záchrany ľudskosti. A hoci sa bývalý režim snažil vykresľovať SNP iba ako komunistickú záležitosť, išlo o celonárodné spojenie ľudí rôznych vierovyznaní, rôzneho politického zamerania a dokonca sa k nemu pridali nielen Slováci, ale aj iné národy. V roku 1955 vzniklo Múzeum SNP a až dodnes sme boli presvedčení o tom, že ide o celospoločenskú zhodu naprieč politickým spektrom rôznych strán. Dokonca ani kotlebovci neprišli s tým, že by chceli toto múzeum zrušiť, obmedziť jeho právnu subjektivitu alebo ho degradovať zaradením o niekoľko úrovní vyššie.
Múzeum SNP je štátnou príspevkovou organizáciou. Má právnu subjektivitu a jeho zriaďovateľom je ministerstvo kultúry. A okrem svojho prezentačného, vedeckého a archívneho poslania plní aj úlohu prevádzkovateľa expozície v zahraničí – v Osvienčime. Rozhodnutie ministra Naďa s nekompetentným súhlasom ministerky Milanovej, že zaradí Múzeum SNP pod Vojenský historický ústav, môže na prvé počutie znieť ako dobrý krok. Ale ak si uvedomíme, že nie je ústav ako ústav, tak už ide o mimoriadne neodborné rozhodnutie. Na Slovensku funguje Ústav pamäti národa, ale ten nemožno zrovnávať s Vojenským historickým ústavom.
Ústav pamäti národa vznikol na základe zákona a ide o nezávislú verejnoprávnu inštitúciu. Vojenský historický ústav vznikol po zrušení oddelenia vojenských dejín Slovenska rozhodnutím ministra obrany. A nielenže nejde o verejnoprávnu inštitúciu, nemá právnu subjektivitu, ale je podriadené riaditeľovi sekcie sociálnych služieb ministerstva obrany. Dokonca medzi jeho úlohy patrí príprava „návrhov vystúpení ministra obrany na podujatiach súvisiacich s vojensko-historickou problematikou“. Takže preložené do zrozumiteľného jazyka. Chce minister Naď mať pod sebou Múzeum SNP, aby mu chystalo prejavy?
Vnímame to ako absolútny prejav nekultúrnosti voči slovenskej histórii, neúcty voči bojovníkom za slobodu a papalášstva Matovičovho ministra Naďa. Ak by im skutočne záležalo na tomto múzeu, tak by ho podporili v tom, čo potrebuje. Ale o to im očividne nejde. Odmietame túto falošnú hru ministerky kultúry a ministra obrany a predložíme návrh zákona, ktorým zmeníme toto múzeum na verejnoprávnu inštitúciu, akou je napríklad so svojím jedinečným postavením Ústav pamäti národa. Múzeum SNP má totiž medzi svojimi úlohami aj aktivity, ktoré vysoko prekračujú zameranie kultúrne (hoci patrí pod ministerstvo kultúry) i vojenské (ak by patrilo pod ministerstvo obrany). Má totiž okrem iného aj dokumentovať povojnové súdne procesy či rehabilitácie povstalcov.
Takéto riešenie pripravíme ako opozičná strana. SMER - sociálna demokracia sa k SNP vždy hrdo hlásil a bude za dôstojnú pamiatku týchto dejinných udalostí bojovať, hoci nie zbraňami ako naši predkovia proti fašistom, ale našimi vystúpeniami, návrhmi a postojmi. Nesmie sa totiž zabúdať a mal by sa zdôrazňovať aj národnoštátny rozmer povstania, pretože na SNP nadväzoval Košický vládny program, v ktorom bolo uznané právo Slovákov na to, aby boli pánmi na svojom území. Rovnako boli v tomto dokumente dávaní Slováci za príklad českému národu v hrdinskom boji proti okupantom.
A na úplný záver ešte jedna myšlienka, ktorej sa však desíme. Ak sme premýšľali nad tým, prečo tak minister Naď silou-mocou túži po Múzeu SNP, tak sme si spomenuli na výrok jeho straníckeho šéfa I. Matoviča, ktorý sníval o tom, že OĽANO bude mať raz viac členov ako Hitlerova NSDAP. Nejdú vám z toho zimomriavky? Nemá tu náhodou niekto chuť prepisovať dejiny?
BOJUJEME ZA ODKAZ SNP
Strana SMER - sociálna demokracia intenzívne sleduje dianie okolo Múzea SNP, snahy ministrov za OĽaNO si toto múzeum prehadzovať a hrubo prehliadať historické súvislosti.
Slovenské národné povstanie (SNP) patrí k neoddeliteľnej súčasti príbehu súčasnej Slovenskej republiky. Ozbrojeným vystúpením proti fašistom sa naši predkovia postavili na stranu mieru a záchrany ľudskosti. A hoci sa bývalý režim snažil vykresľovať SNP iba ako komunistickú záležitosť, išlo o celonárodné spojenie ľudí rôznych vierovyznaní, rôzneho politického zamerania a dokonca sa k nemu pridali nielen Slováci, ale aj iné národy. V roku 1955 vzniklo Múzeum SNP a až dodnes sme boli presvedčení o tom, že ide o celospoločenskú zhodu naprieč politickým spektrom rôznych strán. Dokonca ani kotlebovci neprišli s tým, že by chceli toto múzeum zrušiť, obmedziť jeho právnu subjektivitu alebo ho degradovať zaradením o niekoľko úrovní vyššie.
Múzeum SNP je štátnou príspevkovou organizáciou. Má právnu subjektivitu a jeho zriaďovateľom je ministerstvo kultúry. A okrem svojho prezentačného, vedeckého a archívneho poslania plní aj úlohu prevádzkovateľa expozície v zahraničí – v Osvienčime. Rozhodnutie ministra Naďa s nekompetentným súhlasom ministerky Milanovej, že zaradí Múzeum SNP pod Vojenský historický ústav, môže na prvé počutie znieť ako dobrý krok. Ale ak si uvedomíme, že nie je ústav ako ústav, tak už ide o mimoriadne neodborné rozhodnutie. Na Slovensku funguje Ústav pamäti národa, ale ten nemožno zrovnávať s Vojenským historickým ústavom.
Ústav pamäti národa vznikol na základe zákona a ide o nezávislú verejnoprávnu inštitúciu. Vojenský historický ústav vznikol po zrušení oddelenia vojenských dejín Slovenska rozhodnutím ministra obrany. A nielenže nejde o verejnoprávnu inštitúciu, nemá právnu subjektivitu, ale je podriadené riaditeľovi sekcie sociálnych služieb ministerstva obrany. Dokonca medzi jeho úlohy patrí príprava „návrhov vystúpení ministra obrany na podujatiach súvisiacich s vojensko-historickou problematikou“. Takže preložené do zrozumiteľného jazyka. Chce minister Naď mať pod sebou Múzeum SNP, aby mu chystalo prejavy?
Vnímame to ako absolútny prejav nekultúrnosti voči slovenskej histórii, neúcty voči bojovníkom za slobodu a papalášstva Matovičovho ministra Naďa. Ak by im skutočne záležalo na tomto múzeu, tak by ho podporili v tom, čo potrebuje. Ale o to im očividne nejde. Odmietame túto falošnú hru ministerky kultúry a ministra obrany a predložíme návrh zákona, ktorým zmeníme toto múzeum na verejnoprávnu inštitúciu, akou je napríklad so svojím jedinečným postavením Ústav pamäti národa. Múzeum SNP má totiž medzi svojimi úlohami aj aktivity, ktoré vysoko prekračujú zameranie kultúrne (hoci patrí pod ministerstvo kultúry) i vojenské (ak by patrilo pod ministerstvo obrany). Má totiž okrem iného aj dokumentovať povojnové súdne procesy či rehabilitácie povstalcov.
Takéto riešenie pripravíme ako opozičná strana. SMER - sociálna demokracia sa k SNP vždy hrdo hlásil a bude za dôstojnú pamiatku týchto dejinných udalostí bojovať, hoci nie zbraňami ako naši predkovia proti fašistom, ale našimi vystúpeniami, návrhmi a postojmi. Nesmie sa totiž zabúdať a mal by sa zdôrazňovať aj národnoštátny rozmer povstania, pretože na SNP nadväzoval Košický vládny program, v ktorom bolo uznané právo Slovákov na to, aby boli pánmi na svojom území. Rovnako boli v tomto dokumente dávaní Slováci za príklad českému národu v hrdinskom boji proti okupantom.
A na úplný záver ešte jedna myšlienka, ktorej sa však desíme. Ak sme premýšľali nad tým, prečo tak minister Naď silou-mocou túži po Múzeu SNP, tak sme si spomenuli na výrok jeho straníckeho šéfa I. Matoviča, ktorý sníval o tom, že OĽANO bude mať raz viac členov ako Hitlerova NSDAP. Nejdú vám z toho zimomriavky? Nemá tu náhodou niekto chuť prepisovať dejiny?